STARÁ ĽUBOVŇA. Začiatky realizácie myšlienky zariadenia neboli vôbec jednoduché. V regióne dovtedy podobné centrum, kde sa venujú hendikepovaným deťom, totiž neexistovalo.
Impulz na vznik dali kňazi
Prvé náznaky organizovanej práce s postihnutými deťmi v okrese začali pred vyše desiatimi rokmi vykonávať kňazi. Tí vtedy spoločne s úradom práce pripravovali tábory pre deti. "Bol to prvý impulz pre rodičov, aby zariadenie takéhoto typu vzniklo. Ľudia sa začali stretávať, vznikla potreba takejto služby. V tom čase sme tu mali duchovného otca Vladimíra, ktorý bol myšlienke naklonený. Požiadal gréckokatolícku charitu, aby zariadenie vytvorila," priblížila Soňa Gaborčáková, vedúca Domu sv. Anny.
Názov je odvodený od darovanej sošky
Zariadenie začalo fungovať od novembra 1999, názov Dom sv. Anny však vznikol až v roku 2002. "Vtedy k nám prišli naši francúzski priatelia z charity. Videli, v akej biede existujeme, a tak sa rozhodli poskytnúť nám finančnú pomoc. Tiež nám darovali sošku sv. Anny, podľa ktorej sme dali názov aj nášmu zariadeniu. Pre nás to bol príval šťastia," poznamenala S. Gaborčáková, ktorá je v zariadení od samého začiatku. Centrum bolo stabilizované, priestory od mesta boli postupne pripravené.
Dôveru u rodičov si museli vybudovať
V začiatkoch prichádzalo do vzdelávacieho zariadenia iba minimum detí. Rodičia boli voči nemu nedôverčiví, tak trochu sa aj báli. "Predsa len, ak je dieťa pod dohľadom rodičov vždy doma a odrazu ho niekde dáte, nie je to jednoduché. Mnohých rodičov to odradilo. Postupne sa však stabilizovala prvá klientela. Rodičia zistili, že deťom pomáhame, že je to na prospech. Obrovská vďaka preto patrí celému personálu," povedala vedúca.
Pohoda a spokojnosť, s akou sa deti do zariadenia vracali, znamenala, že kapacity domova sa postupne celkom naplnili. "Máme určené pravidlá, ktorých sa držíme. V súčasnosti je u nás 16 detí, je to kapacitné maximum," upresnila S. Gaborčáková.
Obetavosť rodičov je pozoruhodná
Do Domu sv. Anny vyprevádzajú rodičia svoje ratolesti zväčša na štyri hodiny denne. Prichádzajú deti nielen z mesta, ale aj zo širokého okolia. "Obdivujem rodičov, ktorí sú schopní s deťmi dochádzať zďaleka, napríklad z Andrejovky či Údola. Dokážu sa deťom naozaj obetovať," povedala vedúca zariadenia.
Spleť ťažkých osudov
V bytovke na sídlisku Západ, kde zariadenie momentálne sídli, sa odvíja spleť mnohých ťažko skúšaných osudov. Sú tu deti s kombinovaným postihom, teda zdravotným a mentálnym. Spravidla ide o ťažkú a stredne ťažkú mentálnu retardáciu. Niektoré deti trpia rôznymi syndrómami, sú tu aj nemí, ďalší so svojskou rečou. "Mali sme tu dievča s autizmom, pri pomenovaní nevedelo používať správne slová. Po rokoch však dokáže výrazne artikulovať, vedie aj skupinu detí. Je povzbudením, keď vidíte, ako sa deti začali socializovať," skonštatovala S. Gaborčáková.
Najradšej by sa už presťahovali do nového
Zariadenie momentálne funguje v skromných, zato príjemných podmienkach. Želaním pracovníkov však je, aby sa čo najskôr presťahovali do nového. Na Štúrovej ulici ich už čaká rozostavaná budova. "Verím, že do roka sa s Božou pomocou presťahujeme. Je to naše najväčšie želanie, v súčasnosti sme najmä priestorovo obmedzení," podotkla hlavná pracovníčka domova sociálnych služieb.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
