Ste rodáčka zo Spišskej Novej Vsi. Aké boli vaše volejbalové začiatky?
„Moje prvé začiatky s volejbalom boli, či veríte alebo nie, na záhrade u „kámošky“. Natiahli sme motúz od jednej jabloni k druhej a „mastili sme volejbal“. Neskôr som sa prihlásila do volejbalového krúžku v Základnej škole Nad Medzou v Spišskej Novej Vsi pod vedením vychovávateľky Katky Meliorisovej. Hra sa mi natoľko zapáčila, že som sa stala členkou Volejbalového klubu žiačok za Spišskú Novú Ves pod vedením trénera Antona Brezovského. V tomto čase sme sa stretli partia dievčat, kde sme ťahali súťaže od starších žiačok cez juniorky.“
Prešli ste všetky vekové kategórie, na ktorú najviac spomínate?
„To je veľmi ťažko povedať, pretože každá kategória, každý kolektív, kde som hrávala, mal svoje čaro a svoje špecifiká. Také bezstarostné chvíle som prežívala asi v kategórii žiačok a junioriek, kde prevládala zdravá rivalita medzi súperkami. Tešili sme sa na každý zápas a chceli sme si dokázať, že sme lepšie ako napríklad Kežmarčanky, Popradčanky, Košičanky... Taktiež veľmi pekné chvíle a veľké skúsenosti som získala v extraligovom družstve žien v Poprade. Neboli sme na popredných miestach v tabuľke, ale nezabudnem na niekoľko výborných zápasov.“
Za moje volejbalové úspechy vďačím v prvom rade svojim rodičom a samozrejme trénerom, a to nebohému trénerovi. Antonovi Brezovskému, ktorý bol pri začiatku mojej kariéry, neskôr to boli Anton Cerman, Ľudovít Švihla, s ktorým spolupracujem aj v súčasnej dobe. Nemôžem nespomenúť bývalého trénera extraligového družstva žien v Poprade Pavla Baláža, ktorý mi veľmi imponoval svojím prístupom k vedeniu hráčok (prísnosť, disciplína, náročnosť).
Extraligu ste hrali najprv v Poprade až potom tu v Spišskej Novej Vsi?
„Ono s tou extraligou to až také jednoduché nebolo. Extraliga vo volejbale žien sa hrala najbližšie v Poprade a dostala som ponuku zaň hrať. Túto šancu som si nenechala ujsť a začala som hrať najvyššiu ženskú súťaž. Po troch rokoch pôsobenia v Poprade sa pripojili ďalšie hráčky zo Spišskej Novej Vsi: Lenka Osvaldová-Vartovníková, Monika Nováková. A neskôr prišli ďalšie Novovešťanky: Erika Šimová-Vykoupilová, Andrea Potočná-Baluchová, Lenka Barabasová, Danka Miklošíková.
Tak som takmer sedem sezón dochádzala do Popradu i na zápasy v rámci celého Slovenska. Keď si s odstupom času na to všetko spomínam, neviem, ako som to zvládla: zamestnanie – trikrát týždenne tréning – víkendy-zápasy. Ale určite to neľutujem!
Keď som sa vrátila do Spišskej Novej Vsi, pôsobila som ako trénerka junioriek.
Pred šiestimi rokmi sme sa rozhodli ako skupinka bývalých hráčok, že si spolu ešte zahráme volejbal. V ročníku 2005/2006 sme vyhrali 2. ligu a postúpili sme do 1. ligy, kde sme v sezóne 2006/2007 o tri sety skončili pred postupovou barážou do extraligy. Hneď na to sme v sezóne 2007/2008 vyhrali 1. ligu, aby sme v roku 2008 postúpili v baráži cez Slávia TU Košice do extraligy. Prvý raz v histórii volejbalu sa hrala v Spišskej Novej Vsi volejbalová extraliga žien. V ročníku 2008/2009 to bola moja premiéra v extralige pred domácim publikom. Skončili sme na peknom 7. mieste a v súčasnosti „beží“ náš druhý extraligový ročník.“
V čom vidíte rozdiel medzi 1. ligou a extraligou?
„Jednoduchá otázka, ale zložitejšia odpoveď. Rozdiely sú určite v kvalite hry a súperov, v množstve divákov, ale to nie je všetko. Ďalej je to aj finančná otázka, pretože extraliga si žiada rozhodne viac financií ako 1. liga. Ja však pociťujem rozdiel hlavne v tom, že v 1. lige sme hrali len domáce hráčky s vervou a nasadením, bez nároku na odmenu a s odhodlaním postúpiť do extraligy. Mali sme cieľ, šli sme za ním a tento sme skutočne dosiahli. Bol to pre nás fantastický zážitok. V posledných zápasoch v boji o extraligu som skutočne pocítila neuveriteľný vplyv domácich fanúšikov, ktorí nás perfektne povzbudzovali. Počas mojej volejbalovej kariéry som lepších fanúšikov, ako sú Novovešťania, nezažila!
V extralige to je už niečo iné. Do hry vstúpili peniaze, sú tu hráčky, ktoré prišli z iných klubov, máme už aj hráčku zo zahraničia. Je tu logická tendencia profesionalizácie. Jednoducho, tomu sa vyhnúť v extralige nedá.“
Ste stále výborná hráčka, ale prečo sme vás nevideli v každom zápase?
"Pred touto ligovou sezónou som jasne povedala výboru klubu, že už hrať nebudem, resp. nastúpim, iba keď sa stane niečo mimoriadne. V zásade sa totiž cítim v súčasnosti skôr trénerkou ako hráčkou. No a stalo sa to, že nastala situácia, kedy ma zavolali hrať a ja som súhlasila s tým, že odohrám tri zápasy. Odohrala som ich nakoniec päť – všetky víťazne.
To je ale škoda, že nehráte stále, pretože aj diváci reagujú na vašu prítomnosť na ihrisku kladne a svojou hrou dokazujete, že tam patríte.
„Ďakujem za kompliment, ale znovu zopakujem, že ja som v súčasnosti v prvom rade trénerkou. Ako hráčka môžem byť dobrá, mám však už svoj volejbalový vek, svoje ciele a ambície. A tie sa spájajú s trénovaním mládeže.
Takže trénerka mládeže?
„Náš klub (VK SNV) má v súčasnosti okrem družstva žien ešte aj 1 družstvo junioriek, 1 družstvo kadetiek, 3 družstvá starších žiačok a 2 družstvá mladších žiačok. Od tohto ligového ročníka máme do klubu pridelené Centrum talentovanej mládeže (CTM), ktorého som hlavnou trénerkou. Mám IV. trénerskú triedu (druhú najvyššiu triedu) vo volejbale a ako trénerka zastrešujem celý mládežnícky volejbal v Spišskej Novej Vsi. Je to zodpovedná a náročná úloha, takže tým sa aj vysvetľuje moja „chuť“ robiť trénerku.
Okrem toho som trénerkou družstva žiačok „C“, s ktorými chcem dosiahnuť čo najlepšie výsledky.
Celkom na záver tejto otázky dodávam, že športu a aj volejbalu sa venujem aj počas práce, pretože pracujem v Centre voľného času v Spišskej Novej Vsi na športovom oddelení, kde sa počas školského roka podieľam pri organizovaní rôznych športových súťaží žiakov ZŠ a SŠ.
A to ste aj členkou výboru Volejbalového klubu Spišská Nová Ves?
„Áno, od septembra 2009 som kooptovanou členkou výboru VK SNV. Je to zaujímavé, pozerať sa na veci a riešiť ich nielen z pohľadu hráčky, ale aj z pohľadu trénerky a funkcionárky. Je to niečo úplne iné a môžem povedať, že mi to rozšírilo obzor v mnohých veciach. Aj keď nie je všetko zlato, čo sa blyští.“
Slovko na záver, želanie v novom roku 2010?
„Výboru VK želám pevné nervy a veľa vytrvalosti s chodom klubu, nie je to ľahká práca.Trénerom v klube želám dobré trénovanie a podmienky naň.
Všetkým dievčatám vo všetkých kategóriách želám, aby mali len a len športové úspechy a motív dostať sa do extraligového kádra žien. Nie v každom meste je takáto možnosť! Sebe ako trénerke želám, aby sme v klube mali stále veľa dievčat, ktoré chcú hrať volejbal a z nich veľa talentov.
Spišskonovoveskému ženskému extraligovému volejbalu prajem, aby v tejto súťaži obstál čo najdlhšie a aby mali na každom zápase čo najviac nadšených fanúšikov.
A samozrejme prajem všetkým šťastný nový rok 2010!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
