Muž z horskej služby so zachraňovaním nekončí

Horský záchranár Ladislav Gardošík po 30 rokoch odišiel do penzie. Chlapom z horskej služby však bude ďalej pomáhať ako dobrovoľník. Najbolestnejšie si spomína na prípad piatich kolegov, ktorí chceli pomôcť iným a sami tragicky zahynuli pri páde vrtuľníka v Mlynickej doline. Päť miest bolo zrazu voľných a na jedno z nich nastúpil práve záchranár Ladislav.

VYSOKÉ TATRY. Ladislav Gardošík začal koketovať s myšlienkou horského záchranára ako dobrovoľník už v roku 1976. Po tragickej smrti piatich mužov z horskej služby v roku 1979 potrebovali náhradu. Na jedno z týchto miest nastúpil 1. apríla 1980 ako 25-ročný. Dnes už 55-ročný penzista Ladislav spomína: "Bol to zvláštny pocit nastúpiť po niekom, kto zahynul. Vedeli sme, že ideme do toho istého rizika. Keď som povedal mojej manželke, že budem profesionálnym horským záchranárom, nechcela o tom ani len počuť."

Spomienka na kolegov. Záchranár nastúpil do horskej služby po tragickej smrti svojich piatich kolegov. Tí zahynuli pri páde vrtuľníka v Mlynickej doline.

Foto: Marie Melníková

Záchranné akcie vtedy a dnes

Záchranné akcie boli kedysi úplne iné. "Nebol vrtuľník, bolo viac ťažších zásahov. Nastálo sme ho mali k dispozícii až na prelome storočí a je to obrovská pomoc," hovorí Gardošík.

Priznáva, že dnešná horská služba je profesionálnejšia: "Vtedy sme mali trojdňový zdravotný kurz a šli sme do toho. Teraz musia mať chlapci minimálne strednú zdravotnú školu.

Dnes je iný aj prístup záchranára k pacientovi. "Rozdiel je v ich sebavedomí. Dnes sa na chlapcov kladú vyššie nároky, majú aj ťažšie prijímacie skúšky. Každé dva roky si musia obhájiť svoje postavenie v horskej záchrannej službe skúškami v zime a v lete. Vtedy to nebolo."

Ladislav Gardošík hovorí, že mladí záchranári najskôr niečo urobia, až potom rozmýšľajú. "Niekedy v nich musím doslova tlmiť záchranárske hormóny."

Psovod

Pätnásť rokov sa venoval zachraňovaniu s lavínovými psami. V roku 2003 sa stal na školiacom stredisku vedúcim kynológom. Jeho veľkou láskou bol pes Yoko. Ten po desiatich rokoch dostal infarkt a zomrel. K srdcu mu prirástol i Jato, s ktorým spolupracuje už päť rokov.

A ako jeho záchranárske poslanie vníma manželka? "Povedala mi, že by chcela byť mojím psom. Všetko to hovorí za seba, so psom som chodil po školeniach, cvičeniach, ukážkach, niekedy som bol dokopy aj pol roka preč z domu," opisoval záchranár.

Nástupca kynológ

Penzistovi zostane psík Jato aj naďalej. Za svojho nástupcu vedúceho kynológa si vybral Jána Žišku. "Vychoval som si ho, spĺňal všetky podmienky na túto pozíciu. Má už druhého psíka a rozumie im. Končí na vysokej škole veterinu. Je nekonfliktný typ, a preto bude pozitívom pre kolektív," hovorí Gardošík.

Už dnes mu je ľúto

Penzista je oficiálne v dôchodku od 18. januára. Už dnes mu je ľúto za prácou v profesionálnom tíme. "Teraz som dobrovoľný záchranár na zmluvu, preto sa teším, že budem ďalej v kolektíve," dodáva Ladislav.

Odteraz sa jeho život zmení. "Ráno vstanem a mám zarobené, no budem rozmýšľať, čo budem robiť. Vtedy som musel vstať a ísť do práce," poznamenáva s úsmevom.

A čo hovorí na výšku dôchodku? "Čo viem podľa starších, s odmenou som spokojný. Neviem, koľko to bude presne, no tieto veci sa nezverejňujú."

Ladislav Gardošík ako horský vodca.