Svoju horolezeckú činnosť a vášeň zdokonaľoval pretrvávajúcou láskou k horám a neustálou aktivitou pohybu v nich. V nasledujúcom rozhovore sme tohto rodáka spod Tatier oslovili, aby sme sa s ním spoločne podelili o jeho posledné horolezecké zážitky a najbližšie plány v tomto športe.

ŠTRBA. Zostala vám nejaká nesplnená túžba pokoriť niektorú horu sveta?

“V tomto roku už v jeho úvode sa vraciam pod najvyššiu horu Ameriky Aconcaguu. Tu sa pokúsim o nový výstup a jej zdolanie, čo sa mi vlani nepodarilo. Už od mladosti je dosiahnutie vrcholu tejto hory pre mňa motivujúce a navyše túto túžbu umocňuje skutočnosť, že minulý rok som ostal asi 300 m pod ňou. Veľmi rád by som preto chcel uskutočniť svoj horolezecký sen. Uvedomujem si, že jeho splnenie nebude vôbec jednoduché, no na tento výstup som sa obzvlášť dôkladne pripravoval. Najdôležitejšie však bude, aby som bol pred výstupom a počas celého pobytu vo vysokej nadmorskej výške zdravotne v poriadku.”

Ako často sa v súčasnosti do hôr dostávate?

“Pokiaľ to počasie dovolí, každú voľnú chvíľu trávim stále v horách, či už doma na tatranských štítoch, alebo v tirolských Alpách v Taliansku, kde trávim aj prevažnú časť roka. Rád sa pohybujem nielen na väčších ľadovcoch, ale aj menších kopcoch a skalkách. Po európskych expedíciách a výstupe na Aconcaguu plánujem vo februári navštíviť Patagóniu - Ohňovú Zem a pevne verím, že aj túto cestu sa mi podarí uskutočniť a zvládnem ju.”

Keďže vám v súčasnosti nechýba potrebná chuť k dosiahnutiu výstupov, pokúsili by ste sa vyliezť aj na nejakú osemtisícovku?

“Ak sa horolezec cíti zdravotne fit, určite sa dá toho veľa zvládnuť. Dôležité však taktiež je, aby mu pri výstupe prialo aj šťastie a samotné počasie. Čo sa týka mňa osobne, trúfal by som si, no s tými ľahšími vrcholmi v tejto výške ešte nemám dostatok skúseností. Nepál, kde je takýchto vrcholov niekoľko, je však pre mňa určite výzvou, no potrebujem ešte dozrieť, získať skúsenosti k takýmto výstupom a pobudnúť v tejto krajine, nielen zaužívaným štýlom väčšiny horolezcov podstúpiť expedíciu. Mojím plánom je pobudnúť v Nepále dlhšie obdobie a spoznať kultúru a život obyvateľstva. Vďaka tomuto pôsobeniu by som dokázal pochopiť samotnú horu nielen z hľadiska výstupu a športu, ale aj z iných pozícií, keďže hory sú tam dominantou mnoho rokov. Predstavu o systematickom pláne si síce dokážem vytvoriť, no či sa mi vôbec postupne podarí uskutočniť výstup a dosiahnuť 8000, bude veľmi záležať od finančných možností. Tie sú v súčasnosti veľmi náročné, preto sa na to budem dlhšie pripravovať.”

Ktorý svoj výstup považujete za najlepší a mení sa u vás s pribúdajúcim vekom pohľad na dosiahnuté vrcholy?

“Nepochybujem o tom, že situácia o osobných expedíciách sa neustále mení. Pokúšam sa klásť si latku čoraz vyššie, aby sa mi podarilo ešte na niektoré vrcholy vystúpiť. Momentálne však kladiem najväčšiu pozornosť na Aconcaguu, ktorej vrchol by som si prial teraz dosiahnuť. Čo sa týka doterajších výstupov, najviac si vážim výstupy na Ortler (3 905 m) a Königsspitze (3 859 m) v južnom Tirolsku.”

Nie je horolezectvo podľa vás skôr módnym trendom, do ktorého sa vtiesnila masovosť?

“Súhlasím plne s týmto názorom, ale na druhej strane ma mrzí, že v dnešnej dobe veľa ľudí horám a počasiu nerozumie a zanechávajú v nich svoje životy. Pohoria navštevujú so zámerom, aby ich to uspokojilo a boli populárni. Existujú však aj ľudia, ktorí do hôr chodia s tým, že ich potrebujú, dodávajú im vnútornú silu, pokoj a oddych od civilizácie, s ktorou sa stretávajú denne v mestách. Musím poznamenať, že pri horolezectve zohráva dôležitú úlohu nielen fyzická výkonnosť, ale aj psychika. Ide o podstatné zložky, ktoré, ak človek pri svojich výstupoch nevlastní, nemal by preceňovať svoje sily.”

Vaše doterajšie expedície a záchrana života horolezca z Nórska vám vlani otvorila dvere aj k prezidentovi Slovenska Ivanovi Gašparovičovi. Aký pocit to vo vás vyvolalo?

“Pozvanie k najvyššej hlave štátu bolo pre mňa veľmi milým prekvapením. Išlo vlastne o príjemné stretnutie, ktoré vo mne vyvolalo vynikajúce pocity. Keďže pracujem ako kuchár, vymenil som zásteru a horolezecké oblečenie za oblek a kravatu. Zoznámil som sa s inými ľuďmi, ktorí pre záchranu životov a zdravia darovali krv a vynaložili maximum svojich síl, čím urobili hrdinské činy. Navyše chvíle s prezidentom republiky a zaujímavými ľuďmi boli pre mňa výzvou do ďalšej horolezeckej činnosti.”

Upútalo vás v poslednom období v horolezectve niečo výnimočné, na čo budete dlho spomínať?

“Horolezectvo je šport, ktorý dokáže po celom svete neustále niečím upútať. Mňa ale v posledných mesiacoch svojimi výkonmi zaujal Peter Hámor a Messner. Nepríjemne ma ale zaskočila smrť môjho priateľa Petra Dobrého, ktorý zahynul v Himalájach. Vývoj horolezectva nepretržite sledujem a vždy ma dokáže potešiť, keď si dokážem splniť akýkoľvek chlapčenský horolezecký sen. Práve tým sa chceme utvrdzovať sami v seba a podstupovať náročné chvíle a drinu. Ide vlastne o individuálny šport, čo znamená, že každý výstup je odmenou za zodpovedný prístup k tréningu.”

Čomu najviac vďačíte v doterajšom zápale a chuti dosahovať tajomstvo veľhôr po celom svete?

“Veľký podiel na mojej doterajšej športovej aktívnej činnosti má predovšetkým moja rodina a priatelia. Tí ma už od chlapčenských rokov priviedli k horolezectvu a ja môžem len ďakovať tomu, že doposiaľ som stále zdravý a nepristihli ma žiadne vážne zranenia. Domáce zázemie, rodinná pohoda a mnohí priatelia, či už tu na Slovensku, ale aj v Taliansku, mi stále dodávajú dostatok chuti a impulzov do nastávajúcej aktívnej činnosti. Polovicu času v horách však zvyknem tráviť aj sám, pretože pracovné povinnosti mojim priateľom neumožňujú podniknúť spoločné výstupy. Na tie ťažšie expedície už ale chodím so svojimi spoločníkmi, pretože v takýchto prípadoch je potrebné mať pri sebe oporu.”

Aký názor zastávate na prirodzený cyklus otepľovania, ktorý podstatnou mierou znepríjemňuje život aj horolezcom?

“V najbližších mesiacoch a rokoch by sa mali vplyvní ľudia na celom svete zamyslieť nad tým, akým smerom sa život a klimatické podmienky na našej planéte uberajú. Čas napreduje míľovými krokmi a onedlho môže nastať chvíľa, keď fakt nebude možné nikam ísť. Globálne otepľovanie ukázalo svoju moc už aj na začiatku tejto zimy, keď v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa napr. lyžiarska sezóna aj u nás vo Vysokých Tatrách začala o mesiac neskôr. Treba si uvedomiť, že nie je potrebné dosahovať iba vysoké zisky veľkých firiem, ale investovať aj do ochrany našej planéty. Prírodu totiž treba stále chrániť a prispievať k tomu, aby v nej prebiehal čulý život, ktorý potrebuje aj každý človek sám.”

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš