Vodu z bane v Slovinkách dostali pod kontrolu

Prívalové dažde takmer každý rok spôsobujú vybreženie Slovinského potoka v obci Slovinky. Rozbúrený potok so sebou bráva aj sutinu z bývalých banských odkalísk, ktoré sa nachádzajú na brehu potoka.

SLOVINKY. Prívalové dažde takmer každý rok spôsobujú vybreženie Slovinského potoka v obci Slovinky (okres Spišská Nová Ves). Zaplavené domy v obci sa stali každoročnou realitou. Rozbúrený potok so sebou bráva aj sutinu z bývalých banských odkalísk, ktoré sa nachádzajú na brehu potoka. Tie upchávajú koryto i mosty. Vybudovanie takmer kilometrového zabezpečovacieho múru na brehu potoka zabráni ďalšiemu odplavovaniu materiálu a zmierneniu dopadu veľkej vody na domácnosti.

Podľa Františka Parmuka, vedúceho strediska Rudných baní (RB), š. p., Banská Bystrica, pracovisko Spišská Nová Ves, zabezpečenie odkalísk je jednou z plánovaných akcií na tento rok. Práce by mali odštartovať na jar.

"Plán rieši styk odkalísk so Slovinským potokom, aby nedochádzalo pri zvýšení prívalových vôd k odplavovaniu materiálu do potoka a nevznikla nejaká ekologická havária," uviedol.

Výtoky z Novej štôlne

S prívalovou vodou v blízkosti banského diela majú negatívne skúsenosti aj obyvatelia Pod Tepličkou, časti mesta Spišská Nová Ves. Tu sa vlani niekoľkokrát vyvalila voda z bane a zaplavila domy i záhrady. Za posledný rok sa v lokalite Nová štôlňa, kde sa baňa nachádza, uskutočnili viaceré opatrenia, ktoré doslova "skrotili" banskú vodu. V závalovom pásme nad banským dielom sa nachádza niekoľko kráterov, tie sú ohradené a zabezpečené proti vstupu. Zaujímalo nás, či podobný prípad nehrozí aj v Slovinkách.

Alžbetu kontrolujú

Hlavný výtok vody z bane zabezpečuje dedičná štôlňa Alžbeta. Na ňu je prepojené celé podzemie. Aby bol zabezpečený plynulý výtok z bane, pravidelne sa kontroluje. Denný prietok je tu zhruba 25 litrov za sekundu. Rovnako na jar budú pokračovať v prácach na odvedení vody z podzemia. Celý odtok až do potoka sa bude regulovať. Úsek v dĺžke 700 až 900 metrov sa bude kontrolovať, aby nedochádzalo k upchávaniu, zabráneniu vody v odtoku a následnému zaplavovaniu. Aby sa neopakovala situácia ako na Novej štôlni. K výronom pritom dochádza práve pri nahromadení vody, ktorá má nejakú prekážku v odtekaní.

"Na 95 percent tak bude zabezpečený plynulý odtok vody. Nehrozí tu žiadne nebezpečenstvo," uviedol F. Pramuka.

Dosypú Dorotu i Emila

Posledný banský vozík s medenou rudou opustil slovinské bane v polovici roka 1993. Odvtedy v lokalite prebiehajú zabezpečovacie práce súvisiace s likvidáciou banských diel. Na sklonku uplynulého roka na Slovinkách zasypávali ťažné jamy. Po usadení násypu v tom budú pokračovať opäť na jar.

Areál Dorota na Slovinkách patril kedysi k najväčším v rámci bývalých Železorudných baní Slovinky. Bola tu najnovšia technika, každý deň tu fáralo 200 baníkov. Po skončení ťažby došlo k likvidácii podzemia, banskej veže a zabezpečeniu ťažobnej jamy. Tá je v súčasnosti ohradená a platí tu prísny zákaz vstupu.

"Jama s hĺbkou asi 500 metrov je zasypaná takmer do tretiny. Čakáme, kým to sadne, a na jar ju opäť odkryjeme. Jama sa dosype, povrch dorovná a osadíme na ňu železobetónovú platňu. Bude tak natrvalo zabezpečená," upresnil Jozef Mních z RB pracovisko Slovinky.

Čo sa týka šachty, nebezpečenstvo tu nehrozí. Rovnako bola svojho času uzavretá aj jama Emil 2. Aj tu už prebehli likvidačné práce. Jama tu má hĺbku 470 metrov a rovnako bude opätovne zasypávaná a zabezpečená platňou.

Múr. Pôjde popri brehu potoka v úseku jedného kilometra. Mal by zabrániť odplavovaniu odkalísk vpravo.
Foto: šim

Dorota. Kedysi tu fáralo 200 baníkov, dnes je to závalové pásmo.
Foto: šim