Futbal v Starej Ľubovni si určite zaslúži zvýšenú pozornosť

K prioritným kolektívnym športom v Starej Ľubovni patrí futbal. Spoločne s volejbalom si fanúšikovskú enklávu aj s investormi a mestským zastupiteľstvom získal natoľko, že predovšetkým seniorský tím sa dokázal presadiť na slovenskej futbalovej scéne.

Veľký vplyv na chod klubu má samotné mesto. Primátor Valent Jaržembovský zastáva funkciu viceprezidenta aj predsedu správnej rady MFK Goral Stará Ľubovňa. Pre pracovnú zaneprázdnenosť prezidenta klubu Jána Kovalčíka, ktorý predovšetkým riadi účinkovanie MFK, sme sa opýtali na celkovú situáciu staroľubovnianskeho futbalu v súčasnom období primátora mesta.

Čo sa týka výsledkov, táto sezóna vám zatiaľ príliš veľa radosti zrejme nepriniesla. V čom vidieť hlavné príčiny?

- Po vypadnutí mužstva z najvyššej slovenskej súťaže sme do II. ligy v ročníku 2008/2009 vstupovali iba s malou dušičkou. Z pôvodného kádra nám ostali iba piati hráči, čo nás prinútilo k urýchlenému vytvoreniu nového kádra hlavne z vlastných odchovancov, vracajúcich sa z hosťovania v Junošporte. Po zložení nového mužstva sme prekvapivo odštartovali sezónu nad očakávanie. Chlapci hrali uvoľnene a nezáväzne, čo sa po jesennej časti prejavilo aj na postavení v tabuľke. Odvetná časť tohto ročníka nám už síce nevyšla podľa predstáv, no všetci spoločne sme boli absolútne spokojní, že sa nám v II. lige podarilo zachrániť. Po splnení tohto cieľa sme sa od začiatku novej sezóny 2009/2010 ocitli v hernom útlme, pričom hráči si uvedomovali svoju zodpovednosť, čo im často zväzovalo nohy. Navyše v niektorých zápasoch nám chýbal aj potrebný kus šťastia, čo hráčov poznačilo. Už v prvom derby s Popradom stratilo mužstvo potrebnú sebadôveru a istotu, ktorú dokázalo nájsť až v závere jesene. Veľký vplyv na pretrvávajúcu krízu mala aj neustále improvizovaná zostava najmä pre zranenia niektorých kľúčových hráčov. Podotýkam, že po sérii prehraných zápasov musel výbor pristúpiť k výmene trénera, pretože niekde sa musela hľadať príčina. Psychicky rozložené mužstvo sa pod vedením nového kouča Karola Kačmarčíka zo zápasu na zápas herne pozbieralo a v závere prvej polovice podalo už plnohodnotné výkony. Som presvedčený, že ak budeme pokračovať v nastúpenom trende aj v jarnej časti, nemali by sme mať problém so záchranou v súťaži. Mužstvo, ktorým teraz disponujeme, je fyzicky zdravé, čo potvrdzuje aj zohratosť kádra. Rok 2009 možno preto hodnotiť ako ani nie tak nevydarený, ale vzhľadom na vývojaschopnosť tímu za náročný.

Čo vás hlavne priviedlo k rozhodnutiu výraznejšou mierou prispieť na činnosť futbalu?

- Musím poznamenať, že futbal v Starej Ľubovni zaznamenal od roku 2000 neustály rast. Od sezóny 1998/1999, keď naše mužstvo hralo iba v V. lige, dokázalo takmer z roka na rok postupovať do čoraz vyššej súťaže. Po účinkovaní v najvyššej regionálnej súťaži sa mužstvo pod novým vedením prebojovalo do II. ligy, skupiny východ, čo bol hlavný impulz k zviditeľneniu a väčšiemu záujmu mesta, verejnosti a sponzorov. Vyvrcholením sústavného rastu futbalu bol postup do I. ligy, čo možno považovať za historický úspech futbalu u nás. Keďže táto kolektívna hra, ktorá sa tu od slávnej divízie prakticky 25 rokov nehrala, stala v tomto čase športom č. 1 a bola na vysokej úrovni, mesto využilo šancu a priklonilo sa k podpore omnoho výraznejšie ako predtým.

Pred tromi rokmi, keď mužstvo účinkovalo ešte v I. lige, začal sa postupom času úpadok, čo sa prejavilo aj na výsledkoch. Čo sa pod to predovšetkým podpísalo?

- Vypadnutie z I. ligy sme za nejakú tragédiu absolútne nepovažovali. Išlo totiž o súťaž, ktorá bola podľa môjho názoru nad naše sily, nielen pre samotné mesto, ale aj futbalový manažment. Účinkovanie v tejto súťaži naopak považujem za veľký prínos pre nás všetkých. Teší ma, že klub Junošport, ktorý pripravoval mládežnícku základňu, sa následne spojil s MFK a došlo k vzájomnej dohode, čím nastala medzi nami jednota. Kríza by podľa mňa vznikla vtedy, ak by došlo k neúspechu, stagnácii a futbal by stratil systematickosť. Následne by sa to odzrkadlilo v totálnom prepade, k čomu však u nás vôbec nedošlo. Náš výbor a futbalové orgány pracujú naďalej spoľahlivo a aj keď nie sú vytvorené najideálnejšie podmienky, v porovnaní s ostatnými klubmi určite nezaostávame. Ak budeme týmto spôsobom práce pokračovať a mládežnícku základňu naďalej podporovať, určite budeme naďalej napredovať.

Považujete teda fúziu s mládežníckym klubom Junošport za správny krok?

- Snaha spojiť tieto dva kluby prevládala u nás už skôr. Prístup a hrdosť, či už z jednej, alebo druhej strany, bránila zlúčeniu. Musím však podotknúť, že po vypadnutí z I. ligy nebolo inej cesty a osobne som určil podmienky, aby došlo k vzájomnej dohode. Treba si uvedomiť, že nie je možné, aby sa mladí futbalisti, ktorí vyrastajú u nás, vychovávali pre iné kluby. Je všeobecne známe, že Junošport vychoval viacero kvalitných hráčov, ktorí v súčasnosti hrajú v mužstvách po celom Slovensku. Navyše nebyť výchovy futbalovej mládeže v Junošporte, možno by nemohli ani mnohé okresné mužstvá predvádzať kvalitný futbal. Je preto určite správne riešenie, ak najlepší hráči ostanú v materskom klube a majú možnosť hrať vo vlastnom A-mužstve.

Stojíte pred náročnou odvetnou časťou súťaže, v ktorej budú musieť vaši seniori vynaložiť maximálne úsilie pre udržanie v II. lige. Na čo sa podľa vás budú musieť hlavne zamerať?

- Treba si v prvom rade uvedomiť, že II. liga nie je vôbec amatérska súťaž. Nemôžeme chcieť od nikoho, aby hrával zadarmo a konal aj ďalšie činnosti, ktoré by mu znepríjemňovali život. Jednoducho, táto súťaž si vyžaduje množstvo času. Neraz príde aj k odriekaniu určitých vecí, čo vyvoláva aj riziko. Hlavnou úlohou preto bude pri všetkej skromnosti zabezpečiť potrebné financie na celkový chod klubu a taktiež po organizačnej stránke udržať náš káder pohromade. Splnenie tejto úlohy by nemal byť pre nás väčší problém, pretože hráči prejavili zvýšený záujem pôsobiť naďalej v našom klube. Navyše došlo k príležitosti posilniť káder aj novými hráčmi, pretože absencie hráčov nemožno vylúčiť, o čom sme sa presvedčili už v jeseni. Terajšie mužstvo je podľa mňa stabilizované a konkurencia by mu určite pomohla.

Ste presvedčený, že terajší tím má dostatočnú hernú silu na záchranu v súťaži?

- Herná sila mužstva bude veľmi záležať aj na posilách, ktoré máme v pláne k nám dotiahnuť. Dôležité pre nás bude nájsť čo najsprávnejšiu cestu k splneniu podmienok a požiadaviek klubov, v ktorých zatiaľ účinkujú. Ak budú pre nás prijateľné, určite nám nebude nič brániť, aby si obliekli náš dres. Veľmi dôležité však bude, aby všetkým hráčom prialo zdravie, obchádzali ich akékoľvek zranenia a mali výraznú chuť predvádzať kvalitný futbal, tak ako to bolo v závere jesennej časti.

Považujete futbal vo vašom meste stále za prioritný šport?

- Napriek tomu, že som futbal hrával 17 rokov a rozumiem mu viac ako iným športom, keďže som primátor mesta, nemôžem mu jednostranne nadržiavať. Aj keď zastávam funkciu viceprezidenta MFK, pričom sa snažím výraznou mierou pomôcť zastrešeniu futbalu a vniesť mu väčšiu istotu a rešpekt. K futbalu z hľadiska poznania a vzťahu mám najbližšie, ale budem podporovať aj ostatné športové aktivity a kolektívne športy, ktoré si to taktiež veľmi zaslúžia za dosiahnuté výsledky. Aj keď je futbal prioritným športom, určite nemôže zobrať všetko a musíme pomáhať aj ostatným.

Vytvárať kvalitné zázemie pre úspešné účinkovanie nie je v súčasnosti určite jednoduchá záležitosť. Nemáte obavy z prípadného kolapsu športu vo vašom meste?

- Hlavnou úlohou pre nás predovšetkým je, aby sme zhodnotili, na čo vôbec máme. Mesto určite vhodne rozdelí zdroje pre každý druh športu. Uvedomuje si, že vzhľadom na excelentné účinkovanie nášho volejbalu v súčasnosti musí k prerozdeleniu zdrojov prísť. Náročnejšie však bude posilniť sponzorskú časť, pretože mesto predsa len nemôže vždy všetko utiahnuť. V roku 2009 však športom mimoriadne dokázalo pomôcť až 70 percentami zo svojich investícií. Je pravdou, že kríza zakývala sčasti aj organizáciami a firmami, no o nejakom zlyhaní a fiasku nemôže byť určite ani reč.