Po hokejovej sezóne 2006/2007, keď juniorské družstvo Spišskej Novej Vsi získalo titul, sme si všetci mysleli, že práca s mládežou v hokejovom klube v Spišskej Novej Vsi je na veľmi dobrej úrovni. Aj ďalšie dva roky, keď sa družstvo juniorov dostalo až do štvrťfinále juniorskej súťaže, bolo ešte všetko v zdanlivom poriadku, lebo výsledky ešte aké–také boli. Prišla však sezóna 2009/2010 a došlo k obrovskému prepadu kvality hokeja.
Družstvo juniorov po dlhodobej časti, teda po odohraní 26 kôl, získalo len 19 bodov zo 78 možných a skončilo na poslednom mieste s veľkým odstupom. Podobne začína byť na tom družstvo juniorov aj v nadstavbovej časti o udržanie v extralige. Na prvých 8 kôl sa podarilo získať z Popradu po dohode s p. Závackým troch juniorov / Molota, Marušiak, Maliňák/.
Až títo chlapci nám ukázali, ako sa hrá juniorský hokej a aká je trénovanosť hráčov – juniorov v iných družstvách. Rýchlosť korčuľovania, osobné súboje a hlavne zmysel pre kombináciu, to boli hlavné vlastnosti hráčov, ktorými sa presadzovali v každom zápase. Pri nich našiel stratenú minuloročnú formu aj Ivo Kovalík. Konečne sa na ten hokej dalo aj pozerať. Skončilo sa hosťovanie týchto hráčov a s ním sa skončil aj pekný hokej. Obidva zápasy s Martinom, ktoré sme cez tento víkend prehrali so zahanbujúcim skóre 0:9, obnažili v plnej miere pravú tvár úrovne juniorského hokeja v Spišskej Novej Vsi.
Slabé korčuľovanie, slabá dynamika, minimum vyhratých osobných súbojov, žiadna kombinácia, žiadna bojovnosť a zlé manažovanie zápasov zo strany hlavného trénera, to všetko cez víkend bolo vidieť. Aj keď mi ako laikovi neprináleží hodnotiť úroveň hokeja najmä po odbornej stránke, predsa mi nedá, aby som nevyjadril zopár postrehov a dôvodov, v ktorých vidím terajšiu neutešenú úroveň juniorského hokeja v Spišskej Novej Vsi. V prvom rade mi už dlhší čas chýba nejaká ucelená koncepcia mládežníckeho hokeja v hokejovom klube. Všetko sa podľa môjho názoru robí živelne, všetko sa šije horúcou ihlou a tak aj potom vyzerá hokej. V tom vidím jednu z príčin poklesu úrovne mládežníckeho hokeja v Spišskej Novej Vsi a toto by malo byť v prvom rade v náplni práce manažéra mládeže v klube, ak nejaký vôbec existuje.
Ďalším závažným dôvodom tohto stavu je zlá práca s juniorským družstvom za posledné dva roky. Vyhovárať sa na to, že terajší chlapci sú oveľa horší ako tí predchádzajúci, je sčasti pravda, avšak keď nestíhame skoro všetkým súperom v korčuľovaní, v osobných súbojoch, nehovoriac o kombinácii, tak potom chyba je systémová a to v zlej resp. slabej trénovanosti. Z družstva odišlo zopár dobrých hráčov, pričom hlavným dôvodom bola nespokojnosť s pomermi v družstve. Viete, juniorské družstvo, to sú už dospelí ľudia. S nimi treba komunikovať ako so seberovnými a nie s filozofiou a myšlienkovými pochodmi trénera, že buď bude po mojom alebo keď nie tak pál do p....
Niečo pravdy na tom bude, veď koncom minulého roku kolovala po internete nahrávka so slovnou zásobou juniorského trénera. Aj po vystriedaní trénera pána Teplicu pánom Giblakom nedošlo k radikálnemu zlepšeniu úrovne hokeja v juniorke. A to preto, lebo aj on je typologicky taký istý typ trénera ako ten predchádzajúci. Je to tiež starší tréner, v rozdiele skoro dvoch generácií. Taktiež si nenašiel cestu k chlapcom, skoro všetko rieši krikom resp. šťavnatými nadávkami. Z asistenta trénera si urobil podávača pukov, všetko rieši sám a podľa doterajších výsledkov a predvedenej hry rieši asi zle.
Brilantným príkladom zlého koučovania zápasu bol zápas šiesteho kola nadstavbovej časti v Liptovskom Mikuláši, kde sa nám podarilo za dve a pol minúty prehrať zápas, pričom sme vyhrávali o jeden gól a súper mal na dve minúty vylúčeného hráča. Ale hrať polovicu zápasu na štyroch obrancov a nechať troch sedieť za chyby v rozohrávke, po ktorých sme ani nedostali gól, potom sa nemožno diviť, že v závere zápasu chýbajú sily. Taktiež rôzne hosťovania hráčov v družstve, ktorí niekedy nedosahujú úroveň ani našich hráčov, sú tiež nekompetentným zasahovaním do celistvosti kolektívu. O nekonečných meneniach zloženia pätiek počas zápasov, trápnej hre družstva v presilovkách, kde družstvo nemá nacvičený žiaden signál ani nehovoriac. To je však len zlomok toho, čo sa za nadstavbovú časť udialo. V niektorých prípadoch to vyzerá, že tréner má viac starostí sám so sebou ako s koučingom.
Na záver len toľko. Tento článok som nepísal preto, aby som sa zviditeľnil. Písal som ho preto, že mi záleží na hokeji a je ešte čas, aby vedenie hokejového klubu urobilo nápravu, aby Spišská Nová Ves si uchovala juniorskú extraligovú príslušnosť. Ak im na tom záleží. V danom stave je to podľa mňa málo pravdepodobné. A pripájam aj svoje meno ako autora článku.
Poznámka redakcie: Tento príspevok je názorom čitateľa. Redakcia Spišského KORZÁRA si vyhradzuje právo na jeho skrátenie a upravovanie. Rovnako nezodpovedá za jeho obsah a takisto sa s ním nemusí stotožňovať.
Autor: Ján Drevený
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
