Nielen veľký úder ochrane prírody, ale údajne i premyslený plán ako sa dostať k cenným pozemkom štátu.

VYSOKÉ TATRY. Finišujúce schvaľovanie zonácie TANAP-u vyvoláva škandál i na pôde mesta Vysoké Tatry. Práve mesto predložilo najradikálnejší návrh, ktorý z chránených území národného parku do zóny D vyčleňuje až 450 hektárov lesa vrátane cenných biotopov národného a európskeho významu.

Je až neuveriteľné, ako sa na takom malom území, akým sú Vysoké Tatry, môže skoncentrovať toľko amorálností, píše Mikuláš Huba.

Osady by sa spojili

Proti návrhu sa vzbúrili dvaja tatranskí poslanci. Tí svoje mesto žiadajú návrh stiahnuť. Podľa návrhu Vysokých Tatier zastavaním okolia Cesty slobody by sa do jedného metského celku spojili takmer všetky v súčasnosti desiatkami kilometrov voľnej prírody oddelené tatranské osady. Napríklad Tatranská Lomnica by splynula s Tatranskou Lesnou a takmer späťnásobila svoju rozlohu. Návrh tiež z národného parku vyčleňuje niekoľko hektárov medzi Popradským a Štrbským plesom, čím by fakticky ako osada vzniklo druhé Štrbské Pleso.

Návrh novej zonácie TANAPu nájdete tu.

Poslanci: "Stiahnite návrh!"

Poslanec Pavol Stano (KDH) je presvedčený, že návrh tak zásadne meniaci pomery bolo povinné schváliť metské zastupiteľstvo. "Naopak, o návrhu nás vôbec nik neinformoval, radnica dnes nedokáže ani vysvetliť, ako vôbec vznikol a kto ho nakreslil." Poslanec Peter Líška (nez.) hovorí, že návrh je v absolútnom rozpore s teraz prijatým územným plánom mesta a preto ho žiada okamžite stiahnuť. "Preto, aby zonančná komisia už s týmto úplne rozporným návrhom nepracovala."

Mokoš: Je to nezmysel

Politickým humbugom, ktorého zmysel nechápe, nazýva výzvy poslancov primátor mesta Ján Mokoš (nez.) "V tejto konečnej fáze niečo sťahovať, keď sa tak ťažko roky rodil kompromis, by bolo nemúdre," tvrdí Mokoš. Podľa primátora doterajšia plošná ochrana, keď nebolo možné nič stavať, brzdí rozvoj mesta. Mokoš si takisto myslí, že väčší priestor v návrhu zonácie mohli dostať zjazdovky.

Ministerské "déčko" o čosi menšie

Ministerstvo životného prostredia (ŽP) dáva v týchto dňoch mestám a obciam na pripomienkovanie poslednú verziu návrhu zonácie. Zóna D sa oproti návrhom Vysokých Tatier o čosi zmenšila. Plochy na stavby okolo Cesty slobody ostali už len na niektorých miestach. Takisto rozšírenie Tatranskej Lomnice je menej radikálne. Ministerstvo životného prostredia nechcelo spresniť, aký vplyv mal na jeho verziu návrh mesta Vysoké Tatry a či by jeho stiahnutie malo teraz praktický význam.

Kozmetické rozdiely?

"Ministerský návrh rovnako z národného parku berie do zóny D obrovské plochy, a to rovno významné biotopy národného a európskeho významu. Je nad slnko jasné, že s cieľom, aby sa tieto štátne pozemky privatizovali a začalo stavať," povedal nám náš zdroj z prostredia štátnych lesníkov. Vyjadriť verejne sa odmietol z obavy o stratu zamestnania. Predávať štátne pozemky v ostatných zónach A, B, C zakazuje zákon. "O tom je zóna D. Ak predaj nezakáže zákon, pri súčasných pomeroch to už bude hračka dostať tieto pozemky záujemcom. Pritom sú to všetko cenné biotopy," povedal nám náš zdroj.

"Národný park je áčko"

Ministerstvo ŽP si nemyslí, že ním navrhovaná zóna D má priveľké rozmery. "Celkovo ide o jej zvýšenie z približne 590 na 850 hektárov, čo je nárast o 260 hektárov," uviedla Jana Kaplanová z ministerstva. Zároveň tvrdí, že poslanie národného parku nenapĺňajú zóny D, ale zóna A. "Zóna D nebola ani v jednom prípade vyčlenená na úkor zóny A," dodala. Na obavy z prípravy privatizácie ministerstvo reagovalo slovami, že výmeny pozemkov nie sú v jeho kompetencii.

Švajda: Je to reálne

Ekológ Juraj Švajda, ktorý pracoval v Správe TANAP-u v tíme odvolaného riaditeľa Tomáša Vančuru, nesúhlasí, že pre funkcie národného parku sú dôležité len A zóny. "Práve ich významne ovplyvňuje nastavenie ostatných zón," povedal. O možnej privatizácii si Švajda myslí, že ide o celkom možný a reálny scenár. "Posledné roky sa v TANAP-e už pomaly nič nerobí, len obchoduje s pozemkami."

Protestujú i lesníci

Proti ministerstvom ŽP navrhovanej expanzii zóny D oficiálne namietajú aj Štátne lesy TANAP-u z rezortu pôdohospodárstva. "Nie je žiadny dôvod, aby tieto lesné pozemky boli z územia TANAP-u vyradené. Ich preradením do D zóny automaticky strácajú ochranu podľa zákona a ako také nie sú viac chránené pred scudzením," uvádza sa v stanovisku štátnych lesníkov.

Klaučo: Druhý Veľký Slavkov nehrozí

Podľa viacerých kuloárnych informácií mal byť autorom kontroverzného návrhu zonácie mesta Vysoké Tatry Stanislav Klaučo. Ten pracoval v zonačnej komisii, dnes ministerstvu radí ako poradca.

Klaučo dementuje, že by on vypracoval návrh mesta. "Viacero obcí predkladalo svoje návrhy. Ja som ich nezostavoval." Klaučo hovorí, že určité rozšírenie zóny D je nutné. "Ide o to, že v týchto miestach je takmer každý meter vyhláseným biotopom, tak treba vnímať námietky." Klaučo považuje za prehnané aj obavy z privatizácie. "Druhý Veľký Slavkov nehrozí, prípadný predaj by musel prejsť viacnásobným schvaľovacím konaním. Štátne pozemky nemožno predať len tak."

Čo chce ministerstvo vyňať z národného parku?

Na Štrbskom Plese oproti súčasnému stavu sa D zóna zväčšuje o 250 percent. Zóna by tam po schválení návrhu zasahovala do biotopov národného a európskeho významu. Ide najmä o stabilné kosodrevinové spoločenstvá. Obdobné biotopy sú 100-percentným zväčšením rovnako zasiahnuté v Podbanskom. Smokovce by sa oproti súčasnosti mohli zastavaním plochou zväčšiť o 200 percent. Ochranári sa tu boja zničenia migračných koridorov pre zver. V Tatranskej Lomnici pri botanickej záhrade návrh umožňuje zastavať zamokrené biotopy európskeho významu s pestrou skladbou cenných spoločenstiev Coleoptera. Práve v Tatranskej Lomnici návrh masívne rozširuje D zónu na ďalšie biotopy národného a európskeho významu. Pod Cestou slobody alebo v okolí cesty na Eurocamp ide napríklad o cenné horské jelšové lužné lesy a podmáčané smrečiny. Obdobné zásahy sú i v Tatranskej Lesnej a Kežmarských Žľaboch.

Poznámka

Zonácia hovorí o našej krajine

Neznášame kapitalistov ako koza nôž - hovorí Smer a zároveň s finančnými skupinami uzatvára najväčšie biznisy v dejinách krajiny. Preto i jeho nenávistné reči o privatizácii ako najväčšom zle treba vnímať s výsmechom a neveriť im. Štátne pozemky v Tatrách bez zákazu predať v zákone sú takým zlatým lákadlom, že po prijatí zonácie na mieste neostanú ani chvíľu.

Autor týchto riadkov je pritom starým fanúšikom privatizácie. Presvedčivejších príkladov za a proti, že čo štátne byť nemusí, nech nie je, už ani len nemôže byť. Ak však i najväčší skeptik globálneho otepľovania a zarytý nepriateľ všetkých zelených bude stáť na čarovných podmáčaných lesoch v Tatrách a predstaví si ich zánik, nebude schopný pochopiť dôvod, prečo by tam malo vyrásť mesto. Práve tam, kde sa nedá a nemá nič robiť, je štát dobrým vlastníkom.

Ďalšie hrozivé zistenie, ktoré prináša tatranská zonácia, je objavovanie sa strachu. Z návrhu má husiu kožu množstvo štátnych lesníkov a ochranárov. S obavami sa s novinami podelia, ale len mimo záznam. Verejne nepovedia nič. Boja sa vyhadzovu z roboty. Takto sme dopadli 6 rokov po vstupe do únie a 20 po novembri. Prirovnávať sa k putinovskému Rusku by bolo extrémne prehnané, ale tie náznaky podobností s tamojším biznisom i tak desia. Zlaté tatranské pozemkové sústo je tak veľmi lákavé.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš