Ide o novú publikáciu, ktorá má 1 050 strán a z cirkevnoslovanského jazyka ho do rusínskeho kodifikovaného jazyka ju prekladali štyria gréckokatolícky kňazi, jeden spisovateľ a odborne ho garantovala Anna Plišková z Inštitútu Rusínskeho jazyka a kultúry Prešovskej univerzity. Dielo je písané tak, aby ho mohli čítať všetci ľudia, teda v rusínskom jazyku azbukou, ale aj latinkou. Niekoľko otázok sme položili F. Krajňákovi.
Ako vznikla myšlienka preložiť evanjeliá do rusínskeho jazyka?
– Myšlienka preložiť evanjeliá, ale aj ďalšie veci, vznikla de facto z pastoračnej potreby, pretože keď som ja (alebo iní rusínski kňazi) nastupoval do svojej farnosti, všade bol zavedený staroslovienský jazyk. Bolo treba ľuďom kázať a najmä deti vyučovať náboženstvo. Otázka bola: V akom jazyku ich máme učiť? Slovenskí kňazi, samozrejme, šírili svoje – preložili do slovenčiny liturgiu, cirkevné obrady a pod. My sme mali obrady v staroslovienčine, ale nám tiež bolo treba krstiť, sobášiť, vysluhovať sviatosti a sväteniny. Ľudia v našich rusínskych obciach už boli istým spôsobom nabudení takou myšlienkou, že to aj tak raz bude musieť byť všetko po slovensky, keďže starosloviensky nerozumejú.
Vtedy ja a ďalší rusínski kňazi sme si povedali: No ale prečo by toto všetko malo byť po slovensky, keď ľudia hovoria po rusínsky a hlásia sa k Rusínom? Z toho vznikla hlavná myšlienka prekladov, najprv jednotlivých častí a následne aj celého tohto diela. Od roku 1995 majú Rusíni na Slovensku svoj spisovný, kodifikovaný rusínsky jazyk, a najnovšie preklady sa robia už v tomto literárnom jazyku.
Bola to však zrejme mravčia práca. Kde ste začali?
- Najprv bol preložený katechizmus pre deti, neskôr apostoly na nedele a sviatky celého roku, evanjeliá na nedele a sviatky celého roku a potom ostatné veci, ako akafist, krížová cesta, modlitba svätého ruženca, sviatosti a pod. Toto tetraevanjelium, ktoré teraz vyšlo, nadväzuje na preklady evanjelií na nedele a sviatky celého roku a na evanjelium od svätého Jána, ktoré vyšlo v roku 2005. Ide teraz už o celé kompletné dielo – štyri evanjeliá od Matúša, Marka, Lukáša a Jána. Tetraevanjelium je však predposledným dielom, pretože najnovším naším dielom je už preklad svätej liturgie sv. Jána Zlatoústeho do rusínskeho kodifikovaného jazyka.
V ktorých obciach sa už toto evanjelium používa?
- V súčasnosti ho využívajú najmä kňazi, ktorí idú rusínskou pastoračnou praktikou, to znamená, že okrem cirkevnoslovanského jazyka zastávajú aj rusínsky liturgický jazyk. Napríklad ja osobne krstím v rusínskom jazyku, sobášim rusínsky, deti pripravujem na prvé sväté prijímanie po rusínsky, v cerkvi apoštol, evanjelium a kázeň máme rusínsky, ale aj rôzne ďalšie. Dôležité je uvedomiť si, že je to písané v rusínskom kodifikovanom jazyku, pretože rusínsky jazyk má päť dialektov. Tak ako aj slovenský jazyk má viacero dialektov, ale existuje spisovný jazyk, tak aj u Rusínov je spisovný jazyk, ktorý, ako som už spomenul, bol v roku 1995 kodifikovaný. Všetky preklady, ktoré sme doteraz robili, boli Inštitútom Rusínskeho jazyka a kultúry filologicky prekontrolované a odobrené a až tak išli do tlače.
Vieme, že v rámci cirkvi musia byť schválené tieto písomnosti cirkevnou vrchnosťou. Ako je to v týchto prípadoch vašich prekladov?
- Každé takéto dielo by malo byť schválené cirkevnou vrchnosťou, teda malo by dostať imprimatur. A s tým máme od začiatku problémy. Napríklad na imprimatur pre apostoly a evanjeliá na nedele a sviatky sa čakalo viac ako desať rokov. Cirkevná vrchnosť nie je naklonená rusínskemu liturgickému jazyku, pretože má ideu slovakizačnú – presadzuje, aby rusínske obce prijali liturgický jazyk slovenský. My však ako liturgický jazyk by sme chceli jazyk rusínsky, resp. rusínsky v kombinácii so staroslovienskym, čo znamená, že niektoré čiastky obradov by sa slúžili rusínsky, niektoré starosloviensky. Toto tetraevanjelium vydal Svetový kongres Rusínov pre Rusínov žijúcich na celom svete. Kňazi, ktorí majú záujem používať ho v svojej pastorácii, nech požiadajú svojho miestneho biskupa a požehnanie tohto diela. Preklad je teologicky čistý, odobrila ko Liturgická komisia pri Gr.–kat. biskupstve v Prešove v r. 2006.
Otázka na záver. Ako dlho trval preklad tohto diela?
- Možno povedať, že tento preklad sa robil postupne, už keď sa začali robiť čiastkové preklady. To znamená, že je to viac ako dvadsaťpäťročná práca. Pomaly, ale precízne sa to prekladalo až do dnešnej podoby.
Autor: M. K.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
