Európsky šampionát bol nielen preňho, ale aj pre celú reprezentáciu ďalšou žatvou cenných kovov, čím potvrdili súčasnú kvalitu mladých karatistov. Vďaka tomu sa im darí neustále dosahovať skvelé úspechy a zviditeľniť tento atraktívny šport u nás. Po šampionáte sme sa porozprávali s A. Vorobeľom, na mládežníckej scéne už pomerne dobre známym karatistom,
S akými predsavzatiami si odchádzal na ME?
- Po skúsenostiach a účastiach na minuloročných majstrovstvách Európy v Paríži a majstrovstvách sveta v Maroku som si znovu zabezpečil účasť na európskom šampionáte vďaka nejednej zo slovenských a zahraničných súťaží. Preto som po prípravách odchádzal na ME zvíťaziť v prvom kole, čo sa mi však nepodarilo. Po remíze s Angličanom som v predĺžení prehral 0:1. Úspechy, ale aj neúspechy však človeka posilňujú. Je na nás všetkých, aby sme sa sami vyhodnotili, či sme urobili všetko pre to, aby sme podali maximálne výkony. Získať titul majstra Slovenska dvakrát po sebe, to sa človeku ani nesníva. Reprezentovať svoju krajinu, potvrdiť dobré meno Slovenska na vrcholných podujatiach je, myslím si, česť a odmena pre každého športovca.
V čom vidíš príčinu, že sa ti nepodarilo postúpiť?
- Ku každému športovému výkonu patrí aj kúsok šťastia. V takom rýchlom a dynamickom športe, ako je karate, je šťastie ešte dôležitejšie. Aj prehru na tohtoročnom šampionáte môžem charakterizovať ako malú smolu. Dúfam, že moje "športové nešťastie" som vyčerpal a budem sa snažiť ho prelomiť. Každý zápas je iný a ja som nabral ešte viac chuti zápasiť. Dúfam, že získané skúsenosti mi v budúcnosti iba pomôžu. Všetky svoje doterajšie postrehy odovzdám ostatným členom klubu ŠKM Stará Ľubovňa.
Bol v niečom tento šampionát výnimočný?
- Prekvapila ma prekrásna obrovská hala so šiestimi tatami, čisté prostredie, maximálna organizácia súťaže a pekné reprezentantky iných krajín (smiech). Izmir pripravil ME naozaj na vysokej úrovni. Slovenský tím bol jeden z najlepších, keďže naše dievčatá znova potvrdili príslušnosť k európskej elite. Na šampionáte sa oficiálne prezentovalo 768 reprezentantov zo 41 krajín. V medailovom rebríčku krajín sme sa umiestnili celkovo na výbornom 4. mieste s celkovým počtom 5 medailí (2-1-2). Na prvom mieste skončilo domáce Turecko (7-2-7), druhé miesto obsadili Francúzi (4-5-2) a tretie Španieli (4-2-2)"
Ako by si zhodnotil tvoje doterajšie účinkovanie v slovenskej reprezentácii?
- Slovenská reprezentácia patrí medzi TOP 10 reprezentácií kadetov a juniorov v rámci Európy. Som presvedčený, že ten najväčší kus roboty urobí človek vždy vo svojom klube.
Momentálne prežívam nepochybne najúspešnejšie súťažné sezóny. Keď chcem napredovať, musím trénovať s tými najlepšími. Každé nové stretnutie s inými reprezentantmi človeka obohatí. Získa mnoho priateľov a veľkú vzájomnú podporu. Príležitostí na vycestovanie bolo dosť, a tým človek získava skúsenosti. Reprezentovať SR nie je len o dobrých športových výsledkoch, ale aj o finančnom zabezpečení, keďže časť nákladov, spojených s účasťou na ME, si hradili reprezentanti sami.
Aká je atmosféru v materskom klube po dosiahnutých úspechoch v posledných mesiacoch?
- Pre trénera je najväčšou odmenou, keď sa jeho kmeňoví kluboví odchovanci dostanú do výberu reprezentantov Slovenska. Vízie a očakávania majú či už pretekári, ako aj tréner. Náš klub s pomerne dlhou históriou, tohto roku oslávi 30 rokov, si vydobyl pevné postavenie na slovenskej scéne karate nemalým množstvom úspechov. Veľkou motiváciou pre mladších zverencov sú akékoľvek úspechy iných. Aj moje osobné úspechy priniesli motiváciu všetkým mladším zverencom. Vďaka patrí celému kolektívu za podporu.
Čomu najviac vďačíš za napredovanie v kariére?
- Šport prináša zdravý spôsob života a dáva dobrý základ do budúcnosti. Je potrebné venovať sa nielen fyzickej príprave, ale aj mentálnemu tréningu. Jedna zložka totiž znásobuje silu tej druhej, a keď sa ich naučíme zlúčiť, naša výkonnosť sa bude veľmi zvyšovať. Nemôžem hovoriť ešte o nejakej kariére, hoci za posledné dva roky hovoria za mňa výsledky mojej športovej činnosti. Človek je samozrejme vždy spokojný, keď získa medailu. Za mojimi úspechmi stojí v prvom rade zdravie, v druhom rade ďakujem môjmu trénerovi - čo je v jednej osobe môj otec, ktorý ma pripravuje na každú súťaž. Nemôžem nespomenúť reprezentačných trénerov, ktorí venujú energiu nám, reprezentantom Slovenska. A, samozrejme, vďaka patrí aj môjmu bratovi, ktorý je mojou motiváciou a sparingpartnerom nielen na tréningu, ale aj v osobnom živote.
S akými cieľmi ideš do nastávajúceho obdobia?
- Pokiaľ bude možné, chcem sa zúčastňovať prípravných turnajov a sústredení podľa plánu slovenskej reprezentácie. Potvrdiť svoju pozíciu - byť v reprezentácii. V kategórii kadetov budem súťažiť do decembra, kde by som chcel vyjsť na stupienok víťazov ešte niekoľkokrát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
