Návrh nových pravidiel pre Vysoké Tatry zaskočil aj J&T. Je ústretovejší, ako čakali.
VYSOKÉ TATRY. Bývalý riaditeľ TANAP-u Tomáš Vančura je pri pohľade na návrh novej zonácie Vysokých Tatier od ministerstva životného prostredia zhrozený. Zonácia určuje, ako budú územia v našich veľhorách chránené. Otvoriť sa majú doteraz nedotknuteľné miesta.
Z návrhu napríklad vyplýva, že v Západných Tatrách majú ustúpiť zvieratá lyžiarom. Ministerstvo tvrdí, že status bezzásahového územia stratia len miesta, ktoré „stratili charakter človekom neovplyvnenej prírody už pred desiatkami rokov“.
Celkovo sa najchránenejšie zóny podľa ministerských prepočtov zmenšia o tri a pol percenta. Ochranári, ktorí hovoria o víťazstve záujmov lesníkov a hotelierov, však tvrdia, že ich prepočty ukazujú plochu až dvakrát väčšiu, teda päťtisíc hektárov, čo zodpovedá asi polovičnej rozlohe Banskej Bystrice.
Vyčlenenie plochy väčšej ako 170hektárov v lokalite Spálený žľab do zóny cestovného ruchu označuje Vančura za nepochopiteľné. „Rozširovanie zjazdoviek a rozvoj cestovného ruchu na západnom okraji citlivých biotopov kamzíka a svišťa je šialené.“
Aj ochranár Erik Baláž potvrdzuje, že zjazdové trate sa rozšíria na úkor prirodzených priestorov svišťa, kamzíka a tetrova. „Vyčlenenie viac ako 400 hektárov lesov v okolí Štrbského plesa na Solisku do zóny cestovného ruchu pre rozširovanie zjazdoviek opäť ide na úkor prioritných biotopov európskeho významu,“ upozorňuje Baláž.
Igor Rattaj, spolumajiteľ finančnej skupiny J&T, ktorá patrí k najvýznamnejším investorom v Tatrách, hovorí, že návrh ministerstva ich zaskočil. „Stačilo nám menej, ale keď pre cestovný ruch vyčlenili viac, budeme aj my pýtať väčšie plochy.“
Pilčíci majú nové šance
Sotva nájdete rozličnejšie pohľady na tú istú mapu, ako má ministerstvo životného prostredia a ochranári pri pohľade na návrh zonácie Tatranského národného parku. Zachovávame ochranu prírody, tvrdí ministerstvo. Je to víťazstvo drevorubačov a cestovného ruchu, oponujú ochranári a uvádzajú príklady, ako sa má v Tatrách zasahovať do doteraz nedotknutých území.
Nie z každého Medveďa majú v lese radosť, komentuje Roman Pataj.
Výrubom sa nevyhne Národná prírodná rezervácia Tichá a Kôprová dolina, o ktorú už ochranári bojovali vlastnými telami, aby zabránili ťažbe dreva. Návrh zonácie zaraďuje 1200 hektárov lesov do zóny s lesným hospodárením. Takmer 130 hektárov lesov v lokalite Suchý Hrádok pod oboma dolinami sa ocitlo v zóne rozvoja cestovného ruchu ako priestor na výstavbu rekreačných zariadení.
Boj o Tichú dolinu pokračuje
Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho združenia VLK tvrdí, že v Tichej a Kôprovej doline chce ministerstvo návrhom legalizovať ťažbu, o ktorú sa pokúsili už v roku 2007. „Tichá a Kôprová sa stali symbolom, vztýčenou vlajkou. Je to ako vo vojne, chcú zlikvidovať bojovú zástavu.“ Ministerstvo odpovedá, že lesy v ústí dolín sú postihnuté rozsiahlou veternou a podkôrnikovou kalamitou, a vyčlenili ich do zóny s lesným hospodárením, aby to stlmili.
Lokalita Ždiar v Belianskych Tatrách môže prísť takmer o 130 hektárov na úkor cestovného ruchu, z toho takmer tretina plochy leží v Národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry. Niekedy najprísnejšie chránené lesy v Bielovodskej a Javorovej doline v Belianskych Tatrách, s rozlohou viac ako tisíc hektárov, sú podľa návrhu v zóne B, kde sa môže ťažiť drevo.
„Bielovodská a Javorová dolina boli navrhnuté na základe prehodnotenia skutočného stavu a ochranárskeho významu vo vzťahu k okolitému územiu,“ hovorí Jana Kaplanová z ministerstva životného prostredia.
FOTO - TOMÁŠ TRSTENSKÝ, hiking.sk
Po kalamite sa v Tatrách začali výrazne presadzovať drevorubači aj investori, ktorí chcú stavať v chránených územiach zjazdovky. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Zásah do územia svišťov
Ministerstvo tvrdí, že funkcia ochrany prírody v celom národnom parku zostane zachovaná aj napriek tomu, že do podzóny určenej pre cestovný ruch zaradili viac ako 2300hektárovú plochu. Zdôvodňuje to aj tým, že ide o zanedbateľný podiel územia oproti rozlohe zóny A, ktorá má najprísnejšiu ochranu.
„To je demagógia najhrubšieho zrna. To ako keby ste niekomu povedali, že mu vyoperujete tri centimetre mozgu a vôbec ho to neovplyvní,“ hovorí na to ochranár Karol Kaliský.
Lokalitu Spálený žľab, ktorú otvorili pre cestovný ruch, v pôvodnom návrhu zonácie dávali do zóny A s najvyššou prírodnou hodnotou. Zóny cestovného ruchu Ždiar a Spálená idú podľa Kaliského na úkor lesných biotopov, Spálená zasahuje do kamzičieho pásma a do oblasti, kde zimujú svište. V týchto lokalitách sú biotopy európskeho a národného významu. Ďalšie cenné plochy, kde vyrúbu lesy, sú v Tatrách „známe adresy“: Spálená v Roháčoch alebo Ždiar - Strednica v Belianskych Tatrách.
Ministerstvo životného prostredia mapu zonácie číta inak. Hovorí, že umožňujú ľuďom využívať ich rekreačné zariadenia v súlade so zákonom.
„Okolie Surového hrádku so stovkami rekreačných chát je zaradené do zóny cestovného ruchu. Rozsah lokality Ždiar v Belianskych Tatrách v zóne cestovného ruchu je navrhnutý vzhľadom na výsledky prehodnotenia ochranárskej hodnoty územia.“
Rozdiely pri počítaní rozlohy
Ministerstvo redukciu územia určeného na ochranu prírody v A zóne o 2294 hektárov zdôvodňuje dosahmi na prírodné prostredie: rušivými vplyvmi pohybu návštevníkov, vizuálnymi efektmi, hlučnosťou či odpadmi.
Lesník Karol Kaliský, ktorý pracoval aj na odbornom návrhu zonácie spred štyroch rokov hovorí, že ministerstvo manipuluje s číslami. „Porovnávajú terajší návrh s niektorým z predchádzajúcich, a nie so súčasným právnym stavom. Výmera rezervácií, kde platí najvyšší, piaty stupeň, klesne o viac ako päťtisíc hektárov.“ Toľko v ministerskom návrhu narátali aj ochranári z VLKa. Pre lepšiu predstavu - je to asi šesťtisíc futbalových ihrísk, alebo celá Tokajská oblasť.
„V súčasnosti platná výmera TANAP-u je 73 800 hektárov a zámer na vyhlásenie je 74 277 hektárov,“ zdôrazňuje Kaplanová. Plocha najchránenejších zón A a B však klesne o tri a pol percenta, a to aj podľa ministerských prepočtov.
J&T: Stačilo aj menej
Návrh ministerstva je výrazne „investor friendly“. Zaskočil aj J&T.
BANSKÁ BYSTRICA. S návrhom zonácie Vysokých Tatier nie sú nespokojní len ochranári. Dokonca i jeden z kľúčových investorov v našich veľhorách, finančná skupina J&T tvrdí, že im na ministerstve životného prostredia dávajú viac, ako pýtali.
J&T počas tvorby návrhu zonácie pripomienkovala a predkladala návrhy. Spolumajiteľ J&T Igor Rattaj hovorí, že sa so zverejneným návrhom zonácie veľmi nestotožnil. Skupina sa podľa vlastných slov snažila o kompromis, ktorý by vyhovoval J&T a nebol by problematický pre štátnu ochranu prírody a mimovládne organizácie. „Vždy sme sa snažili diskutovať aj s ochranármi. VLK má svoju pravdu. Ich prácu si vážim,“ povedal Rattaj.
Plochy vyčlenené v zonácii pre cestovný ruch sú však podľa neho podstatne väčšie, ako potrebovali a navrhovali. „Najmä v záujmových oblastiach Tatranskej Lomnice a Smokovcov sme veľa zo svojich zámerov vyškrtali, aby bol návrh prijateľný pre ochranárov. Chceli sme 200 hektárov a oni nakreslili 500,“ tvrdí spolumajiteľ J&T.
V oblasti Štrbského Plesa a v Zuberci bola situácia podobná. „Vieme, že Tatry sú veľmi citlivé pre ochranu prírody. Nám stačilo menej.“
Ak by prešiel návrh zonácie Vysokých Tatier tak, ako ho na ministerstve nakreslili, investori budú žiadať pre svoje zámery viac, ako pôvodne uvažovali.
„Stačilo nám menej, ale keď pre cestovný ruch vyčlenili viac, budeme aj my pýtať väčšie plochy. Boli by sme blázni, keby sme to neurobili. Sú dve možnosti. Pristupovať k Tatrám citlivo, alebo brutálne. Buď všetci menej, alebo potom všetci viac,“ hovorí Rattaj.
wm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
