Ivan Ciferský má byť oporou zadných radov Staroľubovňanov

Druholigový tím MFK Goral Stará Ľubovňa, ktorý stojí na prahu odvetnej časti súťažného ročníka, prijal počas zimnej prestávky do svojich radov dve perspektívne posily z corgoňligového Spartaka Trnava.

Po Gabrielovi Kandem Fotsoovi oblečie dres aj stopér Ivan Ciferský. Tento mladý 21-ročný zadák, ktorý je aj odchovancom trnavského klubu a na jeseň hrával ešte aj v jej základnej zostave, sa nakoniec po pretlaku hráčov v mužstve rozhodol zakotviť v Starej Ľubovni a pomôcť jej v záchrane. Goralom by mal byť k dispozícii do konca sezóny a tí si od neho aj veľa sľubujú.

Čo vás doviedlo pod Ľubovniansky hrad?

- Keďže som v Trnave nedostával prakticky žiadne šance a preradili ma z "A" do "B" mužstva, po ponuke od Staroľubovňanov, či by som im nepomohol k záchrane, som neváhal a rozhodol sa ísť hosťovať aspoň do konca sezóny. Po mojom prvom prípravnom stretnutí s týmto mužstvom v Dolnom Kubíne som predsa len ešte zvažoval, či sa domov do Trnavy nevrátim, ale napokon po zvážení všetkých faktov som sa rozhodol pôsobiť v Starej Ľubovni. Po rozumnej dohode s klubom, kde so mnou zaiste počítajú, som si uvedomil, že je určite lepšie pravidelne hrávať ako iba sedieť na lavičke. Navyše som zistil, že hrať tu II. lige je pre hráča veľkou výzvou, pretože táto súťaž je kvalitnejšia ako u nás na západnom Slovensku. Potvrdili mi to aj viacerí tunajší hráči. Mne teraz už nič iné nezostáva, ako sa na ňu čo najlepšie pripraviť.

Ako ste si zvykli na nový kolektív a atmosféru v klube?

- Myslím si, že do mužstva sa mi medzi hráčov podarilo v pomerne krátkom čase skvele zapadnúť. S každým z nich, s trénermi a funkcionármi, sa stále snažím čo najlepšie vychádzať a som rád, že zatiaľ ani k žiadnym nedorozumeniam nedošlo. Skôr, než začne súťaž, som sa so spoluhráčmi dohodol, že budem plniť tímové pravidlá, ktoré upevňujú vzťahy a silu kádra. Teší ma, že pôsobím vo vekovo mladom kolektíve, doplnenom akýmsi mozgom tímu, vekovo najstarším hráčom Rastislavom Pavlišinom. Som presvedčený, že mužstvo má potrebnú silu na to, aby sa dokázal zachrániť.

Čo sa od vás očakáva?

- V prvom rade sa budem musieť v majstrovských zápasoch čo najviac snažiť usmerňovať mužstvo zo zadnej línie. Ak sa mi to bude dariť podľa predpokladov, určite budeme aj inkasovať minimum gólov. Keďže zastávam pozíciu stopéra, mojou povinnosťou bude taktiež aj podporovať ofenzívnu činnosť, aby sa nám darilo strieľať čo najviac gólov.

V čom ste pocítili najväčšie rozdiely v porovnaní s Trnavou?

- Dosť nemilo ma prekvapilo, že na prípravné zápasy sme museli stále cestovať na umelé trávniky mimo Starej Ľubovne, pretože tej takáto hracia plocha veľmi chýba. Podotýkam, že absolvovať neustále tieto zápasy niekde inde je pre hráča dosť vyčerpávajúce. Nestretol som sa tu ani s takými horkokrvnými ľuďmi ako v Trnave. Dúfam však, že v súťaži to bude inak.

Ako by ste zhodnotili zimnú prípravu v Starej Ľubovni pod vedením trénera Karola Kačmarčíka?

- Do Starej Ľubovne som prišiel až v závere januára, takže celý priebeh prípravy môžem ťažko posúdiť. Zvyšná časť však podľa mňa splnila svoj účel a bola aj veľmi pestrá. Náš tréner sa snažil vnášať do tréningových jednotiek rôzne prvky, ktoré by mali priniesť účinok v samotnej súťaži. Dôležité pre všetkých je, aby dokázali v tomto období nadobudnúť čo najväčšie množstvo hernej sily, výbušnosti a, samozrejme, aj sebavedomia. Treba však zdôrazniť, že na našej hre v prípravných zápasoch sa prejavilo práve chýbajúce umelé ihrisko. Naši súperi totiž pôsobili zohratejším dojmom, čo sa prejavilo potom aj na konečných výsledkoch. Myslím si, že v porovnaní s prípravnými zápasmi sa teraz karta obráti a mužstvo postupne nadobudne tú pravú hernú tvár a pohodu. Hráči pristupujú k svojim povinnostiam v súťažných zápasoch podľa mňa zodpovednejšie a cieľavedomejšie.

Ste na základe toho presvedčený o záchrane?

- O tom jednoznačne nepochybujem, pretože po príchode do Starej Ľubovne je aj mojou túžbou prispieť kvalitnými výkonmi k záchrane. Pevne verím, že v tíme budem stabilne hrávať a vyhnú sa mi aj akékoľvek zdravotné problémy. Aby sa nám podarilo čím skôr odpútať zo samého dna tabuľky, bude bezpodmienečne nutné nielen vyhrávať domáce stretnutia, ale pokúsiť sa získať dostatok bodov aj na súperových ihriskách. Podotýkam však, že nesmieme mať stále veľké oči, ale hrať veľmi pozorne a zodpovedne v defenzívnej činnosti. Som presvedčený, že mužstvo sa dokáže zohrať natoľko dobre, aby sa mu podarilo získať potrebnú hernú fazónu a išlo rázne za vytýčeným cieľom.

Starú Ľubovňu zrejme považujete len za svoju prestupnú stanicu v kariére?

- Nepochybujem o tom, že prevažná časť mojej futbalovej kariéry stojí ešte len predo mnou. V budúcnosti by som ešte chcel hrať v kvalitnejších kluboch. Keďže v Trnave sa voči mne nezachovali tak, ako som od nich očakával, veľmi by ma potešilo, ak by sa mi podarilo v Starej Ľubovni získať si výkonmi čo najlepšie meno medzi hráčmi a futbalovou verejnosťou.

Ste stále v kontakte s Trnavčanmi?

- O mojom hosťovaní v Starej Ľubovni podľa mňa v prvom rade rozhoduje prezident klubu Ján Kovalčík, ktorý je v neustálom kontakte s generálnym manažérom Spartaka pánom Valovičom. Dozvedel som sa, že ten sa na moje účinkovanie stále pýta a veľmi by ho potešilo, keby som sa stal pre mužstvo dôležitou oporou. Aj keď som si na účinkovanie a život v Starej Ľubovni takmer už zvykol, predsa mi tu len veľmi chýba moja rodina, priatelia a najmä moja priateľka. Pevne však verím, že aj keď na diaľku, so všetkými budem stále v čo najužšom kontakte. Ak sa mi to bude dariť, tým pádom mi určite bude narastať chuť do futbalu v tomto klube.