Tatarka bol špičkový horolezec a človek

Nápad súťaže horských záchranárov, kde treba v slede pár hodín liezť v ľade, v skale, pretekať v krose, či zjazde so záchranárskymi saňami, sa zrodila v hlavách tatranských horolezcov Petra Šperku a Vlada Tatarku.

Majú povesť jedných z najťažších pretekov svojho druhu na svete. To všetko na trati dlhšej ako 20 kilometrov a dvojnásobnom výškovom prevýšení 1800 metrov.

VYSOKÉ TATRY. "S Vladom sme chodili na rôzne skialpinistické preteky. Nápad pridať k tomu lezecké prvky vznikol pri pive. Debatovali sme, až sme vymysleli, že to bude tak," spomína záchranár Peter Šperka.

Vlado Tatarka 17. augusta v roku 2001 pri jednom výstupe nečakane tragicky zomiera. Vzniku pretekov však už nič nezabránilo. Cez víkend sa vo Vysokých Tatrách konal 9. ročník Memoriálu Vlada Tatarku.

"Vlado bol horský záchranár a vodca, horolezecký reprezentant, prvolezec množstva tatranských výstupov. Za roky sme toho zažili skutočne veľa," spomína na svojho parťáka P. Šperka. Tatarka liezol tiež v Alpách, Andách, Himalájach, Hindukúši, prešiel Špicbergy. Tatranci si ho ale v prvom rade pamätajú ako skvelého človeka a kamaráta.

Záchranárovi Mikimu Kosmákovi v hlave utkvela aj táto príhoda: "Vlado mal veselú a svojskú povahu. Na jednej expedícii v kuse snežilo a tak sme celý týždeň spali v tábore. Päť dní sa so mnou vôbec nerozprával. Potom v jednej chvíli, ako keby tých päť dní neexistovalo, sa spýtal: Miki, dáme si kávu? Všetko bolo jasné, nič sme si nemuseli vysvetľovať."

"Kto vyhrá, je uznávaný borec"

Hoci preteky sú aj spomienkou a stretnutím kamarátov, Šperka hovorí, že úspech a víťazstvo sa mimoriadne cenia. "Chlapcov netreba do súťaže hnať, volajú už pol roka pred. Kto ich vyhrá, je uznávaný borec," dodáva Šperka.

Slová o borcovi sa snaží trocha korigovať trojnásobný víťaz a zatiaľ najúspešnejší účastník memoriálu Martin Matúšek z pracoviska Horskej služby v Starom Smokovci. Cez víkend skončil strieborný. "Z miesta je obrovská radosť, ale nie je to to najdôležitejšie. Ide aj o ten pocit pohody, že človek preteky zvládne. Pretože veľkú úlohu hrá šťastie, napríklad pri lezení stačí sekunda, niečo sa stane a z druhého miesta môže byť dvadsiate," hovorí Matúšek

Dodáva, že "keby sme to brali smrteľne vážne, tak napríklad s Igorm Trgiňom pár dní predtým nejdeme na preteky do Žiarskej doliny. Tu naozaj nejde len o umiestnenie."

Päťstokilová skala

Na trati sa zavše vyskytnú aj dramatické momenty. Tento rok sa Michalovi Frankovi pri zliezaní skaly vo Filmárskom žľabe uvoľnilo bralo. "Uf, našťastie, nič sa nestalo, skala dopadla mimo do bezpečia. Ide sa ďalej," povedal po zlezení úseku Frank.

Hrubým odhadom mohlo ísť o 500-kilový kus žuly. Horský záchranár však s takou situáciou musí vo svojej práci počítať každý deň.

Celkovým víťazom sa stal Rastislav Šróba zo strediska Horskej služby Západné Tatry. Slovenskí záchranári bodovali aj vo veteránskych kategóriách nad 50 rokov a kategórii 40 až 50 rokov. V prvej spomínanej zlato a striebro získali Vladimír Šedek a Štefan Faga. V druhej si striebro a bronz odniesli Juraj Settej a Branislav Sikorčin.