Kvetničania sa boja budúcnosti. Priľahlý kameňolom chce rozširovať ťažbu smerom k ich príbytkom. Tvrdia, že potom sa tam už nebude dať žiť. Sú sklamaní postojom mesta Poprad. To podľa nich Kvetnicu ako najmenšiu mestskú časť znova necháva v štichu.
POPRAD. Popradskí poslanci predali pozemky s výmerou vyše 100-tisíc štvorcových metrov za 332-tisíc eur firme Eurovia ešte v máji 2007. Štvorcový meter tak vychádzal na približne 3,3 eura. Časť verejnosti vtedy predaj kritizovala pre nízku cenu.
Ako pezinská skládka?
Spoločnosť chce dnes na pozemkoch rozšíriť ťažobný priestor. Petíciu proti ťažbe doposiaľ podpísalo vyše 95 percent Kvetničanov. "Bývali sme v Kvetnici, zajtra budeme bývať v kameňolome," hovorí Jozef Komada. Cíti sa oklamaný. "Všetky predvolebné sľuby z mesta hovorili o Kvetnici ako o relaxačnom a oddychovom centre celého Popradu. Neviem, kto príde relaxovať do prachu a hluku." Situáciu prirovnáva k pezinskej skládke.
Štyristo metrov od domu
Spoločnosť Eurovia chce súčasnú ťažbu rozšíriť o 24 775 štvorákov lesnej plochy. "Kameňolom sa priblíži k našim príbytkom až na 400 metrov," hovorí Mária Jančíková. Podľa nej je to niekedy u nich ako pri zemetrasení.
Najväčší spor s kameňolomom vedú Kvetničania o to, či nová ťažba prekročí skalný hrebeň pohoria Kozie chrbty. Na verejnom pripomienkovaní to pracovníci kameňolomu najskôr popierali. Neskôr jeden z nich pripustil, že hrebeň sa zreže o 15 metrov. "Aj mapy ukazujú, že ťažba hrebeň do Kvetnice prekročí," hovorí Kvetničan Radovan Košturiak. "Ak sa naruší hrebeň, Kvetnica sa otvorí vetrom a kúdolom dymu," obáva sa Lenka Rybanská. Podľa nej takto Kvetnica ako miesto na oddych a život môže úplne zaniknúť.
"V prípade schválenia zámeru nebude hrebeň Kozích chrbtov prekročený," sľubuje Simona Tančáková z Eurovie. Tá chce v apríli zmerať seizmické dopady clonových odstrelov na najbližšie príbytky. Podľa Tančákovej potvrdia neopodstatnenosť obáv z ťažby: "Lebo ak sa aj plocha ťažby zväčší, objem spracovanej rúbaniny v porovnaní s rokmi 2007 a 2008 klesne."
Kameňolom v Kozích chrbtoch, blízko Kvetnice. Majiteľ ho chce rozšíriť.
Foto: Tomáš Tišťan
Cítia to tak, že ich mesto zradilo
Kvetničania sa cítia, ako keby ich mesto Poprad zradilo. Podľa nich miesto budovania sľubovaného centra oddychu pre celý Poprad Kvetnicu posúvajú úplne inde. Pýtajú sa, či mesto nie je k Eurovii ústretovejšie, lebo sa uchádza o PPP projekty popradskej radnice na opravu ciest. Inými slovami, mesto od nej potrebuje peniaze.
Primátor Anton Danko (nez.) sa pre údajnú neznalosť detailov nechcel vyjadriť. Poveril tým prednostku Oľgu Netočnú. Tá odmieta, že by mesto stálo proti občanom na strane kameňolomu: "Kameň sa tam ťaží už roky. Povoľovanie ďalšej ťažby je predovšetkým vecou banského úradu." V záujme Eurovie o PPP projekty problém nevidí: "My ešte ani nevieme, kto do nich vstúpi. Bude verejná súťaž." Rovnako to vidí Eurovia. "Pozemky na ťažbu sme odkúpili od mesta ešte pred rokmi, keď o jeho zámeroch s PPP projektmi nebolo nič známe," argumentovala Tančáková.
Banský úrad hovorí, že o povolení ťažby rozhodne podľa zákona. "Vzhľadom na prebiehajúci rozhodovací proces sa o detailoch nedá v tomto štádiu hovoriť," uviedol predseda úradu Antonín Baffi.
Otázky pre mesto
Podľa našich informácií, aby sa ťažba začala, isté územné rozhodnutia bude musieť vydať aj stavebný úrad mesta Poprad. Od mesta sme preto chceli vedieť, aké možnosti pri rozhodovaní má úrad. Zaujímalo nás aj to, či k ťažbe bude potrebná zmena územného plánu, o ktorej rozhodujú poslanci. Časť Kvetničanov totiž tvrdí, že mesto by tieto páky malo využiť ako svoj tromf. "Mesto by sa malo za nás postaviť a so spoločnosťou skúsiť dojednať nejaký kompromis o smere a rozsahu ťažby," myslí si Kvetničan Michal Komada. Mesta sme sa preto opýtali, či bude v tomto zmysle rokovať so spoločnosťou. Prednostka Netočná reagovala, že kým neskončí posudzovanie štátnymi orgánmi, všetky otázky sú v rovine špekulácií a teraz na ne nemôže odpovedať.
Kameňolom prišiel s protirečivými mapami
Dôveru Kvetničanov k zámeru a sľubom kameňolomu nabúrali dokumenty, s ktorými prišla ťažobná spoločnosť do schvaľovacieho procesu. Tie obsahovali mnohé nepresnosti a vzájomné protirečenia. Išlo o nesúlad leteckých snímok s nákresmi na topografických mapách. "Na snímkach z lietadla ťažobný priestor hrebeň vôbec nepresahuje. Podľa topografických máp však ide ďaleko zaň. Podľa nich dokonca celý kopec prakticky prestane existovať," hovorí Kvetničan Ladislav Karkusz. "Ako máme potom veriť ich slovám, že nebudú ťažiť za hrebeňom a všetkým ďalším sľubom, ak prichádzajú s mapami, ktoré si absolútne protirečia?"
Spracovateľ dokumentácie pre Euroviu Milan Poništ hovorí, že tento druh nepresností nie je v brandži ničím neobvyklým a netreba za ním vidieť nič nekalé: "Vyplýva to z toho, že v prípravnej fáze je k dispozícii len určitá dokumentácia, ktorú možno použiť, a tak k takýmto nepresnostiam môže dôjsť." Eurovia hovorí, že za hrebeňom bude budovať len prístupové ťažobné cesty bez samotnej ťažby.
Kvetničania okrem máp namietajú aj ďalšie nezrovnalosti a to v deklarovanom objeme ročnej ťažby. "V dokumentoch Eurovia uvádza 50-tisíc ton ročne, na verejnom prerokovaní občanom hovorila o 100-tisícoch. V pôvodnom zámere spoločnosť nezaradila Kvetnicu do kategórie obytných zón, čím podľa nás je," hovorí Michal Komada. Ten príslušné orgány žiada tieto pochybnosti preskúmať.
toti
POZNÁMKA
Viac zhovorčivosti, páni radní!
Ak chce súkromná firma v nejakom kameňolome viac ťažiť a zarobiť, nik jej to nemôže vyčítať. Maximálne ju treba zdvorilo poprosiť, aby upustila od bežných biznis pokerových manierov a ľuďom úprimne povedala, či hrebeň ťažbou prekročí. Aby o pár rokov neskôr i vďaka novinám z archívu mohli ľudia splnenie sľubu konfrontovať.
Ak hovoríme o meste, už len preto, že ho platíme z našich daní, môžeme mať naň maximálne nároky. Máme právo sa ho pýtať do nemoty, očakávajúc tie najvyčerpávajúcejšie odpovede. Na otázku, či si mesto radšej nemalo ponechať predané pozemky ako strategický tromf pre dojednanie najlepších podmienok s kameňolomom, prednostka Netočná odpovedala, že ide o politickú otázku, na ktorú ako úradníčka nemôže odpovedať. Primátor znova reagoval, že o veci je kompetentná hovoriť prednostka.
Aj keď mesto Poprad o veci komunikovalo, že by sa s vyčerpávajúcim vysvetľovaním išlo roztrhnúť, sa v žiadnom prípade povedať nedá. Ťažko akceptovať argument, že pre nejaký rozhodovací proces nechce ani len povedať, či bude potrebná zmena územného plánu alebo prijatie iného územného rozhodnutia. Tak noviny miesto jasnej odpovede mesta museli zisťovať a pátrať po rôznych zdrojoch na ministerstvách a úradoch, že niečo áno.
Áno, Poprad nie je dedina a primátor Danko nemusí do hĺbky vedieť o všetkom, čo jeho úrad rieši. Rozšírenie ťažby je ale taká zásadná vec, že i najvyšší šéf mesta by ju mal sledovať aspoň jedným okom. Aby mohol zasiahnuť, keď sa ešte dá. Po predaji pozemkov je už dosť neskoro. Alebo ak mesto plne podporuje ťažbu, má to povedať úplne nahlas a nebáť sa s argumentmi vyjsť s kožou na trh. Veď azda môžu byť aj logické. Prípad Kvetnica ale pomaly začína pripomínať detektívku, na ktorú zamestnaný občan so svojimi starosťami môže rýchlo stratiť náladu a chuť. A možno práve o to tu niekomu ide. Našťastie pre ľudí, noviny si takúto "stratu nálady zisťovať" nemôžu dovoliť.
Tomáš Tišťan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
