Podolínec spomína na komunistické hrôzy

V Podolínci si dnes pripomínajú presne 60 rokov od brutálneho vpádu žandárov a štátnej milície do tamojšieho kláštora redemptoristov.

Ich vniknutie sprevádzali násilnosti, ničenie vzácnych rukopisov a obrazov. Postupne sem pozvážali stovky kňazov a rehoľníkov. Násilná noc neskôr dostala pomenovanie barbarská.

PODOLÍNEC. V roku 1950, presnejšie z 13. na 14. apríla, do kláštora vtrhli ozbrojenci. Udalosti proti cirkevným predstaviteľom zostávajú dodnes pre mnohých nezabudnuteľnými.

Po barbarskej noci zaznela aj streľba

V kláštore v Podolínci po barbarskej noci panoval najprísnejší režim. Na oknách pribudli mreže, komunistická moc nechala celý areál ohradiť ostnatým drôtom.

"Už bolo vo vzduchu cítiť, že sa niečo udeje. Ľudia prestali robiť, vedeli, že komunisti nám chcú zobrať vieru. Prišli aj k nám do Vyšných Ružbách, chceli nám zobrať farára. Celá obec bola ihneď na nohách. Vybrali sme sa do Podolínca. Pred kláštorom stáli desiatky žandárov, bolo to hrozné," spomína si na udalosti z roku 1950 Ľudovít Leščinský z Podolínca.

Dodnes má v živej pamäti, ako vtedajší žandári začali strieľať, vraj na výstrahu. "Najmä ženy poutekali, nikomu to však nebolo jedno. Potom nás vytlačili von z kláštora, hovorilo sa, že na nás ide armáda. Kričali sme na nich - vrahovia, čo robíte?"

Komunisti tu väznili stovky ľudí

V Podolínci sústredili okolo 650 rehoľníkov a kňazov. Niektoré zdroje dokonca hovoria o takmer deviatich stovkách. Medzi nimi bol napríklad kardinál Korec, biskup Hnilica, či známy kňaz Anton Srholec. V Podolínci hovoria, že v tom čase sa ku kláštoru nebolo možné ani len priblížiť. Išlo o malý "koncentračný tábor". "Inak ste sa stali podozrivým. Bolo to strašné obdobie," poznamenal Ľudovít Kaleta, znalec podolínskej minulosti.

Za obete sa dnes koná omša

V kláštore, do ktorého sa v roku 1990 opätovne vrátili redemptoristi (areál slúži aj na školské a sociálne účely), si dnes udalosti po 60 rokoch pripomenú. Už včera večer bola verejná modlitba spojená s rozjímaním o udalostiach z roku 1950. Dnes ráno sa koná aj svätá omša. "Bude za obete nespravodlivo odsúdených a prenasledovaných z čias internácie," povedal Robert Režný, miestny redemptorista.