Okrem zvýšenia rizika záplav, úbytku zásob vôd a ďalších ekonomických škôd to podľa nich obyvateľom regiónu môže priniesť i vyššie ceny vody, ktorú odoberajú do svojich príbytkov.
VYSOKÉ TATRY. Marián Janiga z Výskumného ústavu vysokohorskej biológie v Tatranskej Javorine hovorí, že ministerský návrh zonácie pre hydrológiu Vysokých Tatier predstavuje tri veľké útoky.
Les ako špongia
Prvým útokom znižuje retenčnú schopnosť lesa zadržiavať vlahu. "Táto schopnosť je u lesa, kde nezasahuje človek, o dosť vyššia, ako v B a C zónach národného parku," vysvetľuje Janiga (na snímke Tomáša Tišťana). Podľa neho zmenšením A zóny v dolinách Suchá, Kôprová, Ticha, Bielovodská a Javorová sa táto potrebná špongiová funkcia Tatier zníži.
Druhým útokom podľa Janigu je rozširovanie zjazdoviek a nových stavieb najmä v Jamnickej, Žiarskej, Roháčskej doline a na vrchole Salatína. "Tieto zámery zvýšia znečistenie vôd, či už chlórom alebo ťažkými kovmi." Tretím rizikom je rozširovanie území, kde by sa oproti súčasnému stavu v národnom parku už mohlo stavať. Ide najmä o okolie Tatranskej Lomnice, Smokovcov, Ždiaru a Spálenej. "Toto značne zvýši nároky na odber vody, najmä v deficitných mesiacoch roka," hovorí Janiga.
Zvýši sa cena?
Suma sumárum, podľa Janigu kombinácia týchto troch útokov postupne zvýši riziko záplav a povodní. "Takisto pre úbytok zásob vody možno počítať, že pre obyvateľov sa jej cena bude musieť zvýšiť," dodáva Janiga. Na tatranské zdroje je napojené celé mesto Vysoké Tatry a množstvo priľahlých obcí. Pod Janigove tézy o troch atakoch sa podpisuje profesor ekológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Juraj Hreško. "V čase vplyvov zmeny klímy na hydrológiu sú takéto útoky navyše pre Tatry nebezpečné," povedal.
Ministerstvo protirečí
Ministerstvo životného prostredia odmieta, že by prijatie jeho zonácie mohlo cez ovplyvnenie hydrologických pomerov spôsobiť regiónu ekonomické škody. Rovnako sa nestotožňuje s troma útokmi, o ktorých hovorí Janiga. "Preto v tomto smere nevidíme dôvod na prehodnocovanie zonácie," povedala hovorkyňa ministerstva Jana Kaplanová.
Argumentujú veľkosťou plochy
Kaplanová dôvodí, že pri prvom útoku sa zníženie rozsahu A zóny podľa jej údajov týka 13,8 percenta ich výmery. "Z hľadiska hrozby povodní sa tieto územia nachádzajú v dolných častiach, ktoré z hydrologického hľadiska nie sú pre podmienky vzniku povodní rozhodujúce," povedala. K druhému útoku povedala, že v daných lokalitách ostáva v návrhu A zóna. Ministerstvo rovnako odmieta hrozby, ktoré hovoria o úbytku vody pre obyvateľov. Podľa neho nedostatok vody nesúvisí s možným rozvojom zástavby. "Ale s nedostatočnými vodnými zdrojmi, najmä okolo Tatranskej Lomnice. Z tohto dôvodu nemôže dôjsť k ohrozeniu cien vody či iným uvádzaným hrozbám," tvrdí Kaplanová.
Vodári: Cenu určuje úrad
Zaujímal nás názor Podtatranskej vodárenskej spoločnosti, ktorá dodáva obyvateľom vodu z Tatier. "Zvyšovanie cien vody na základe uvedených dôvodov sa nás netýka, lebo ceny vody pre nás stanovuje regulačný úrad," povedala hovorkyňa spoločnosti Božená Dická. Z rovnakého dôvodu spoločnosť nechcela komentovať argumenty obáv z "troch útokov".
Čo hovoria iní
Zaujímal nás názor ďalších odborníkov. Podľa Petra Fleichera z Výskumnej stanice štátnych lesov TANAP-u je rozdiel v zadržiavacej funkcii dvoch druhov lesov, o ktorých sa hovorí v prvom útoku, prakticky zanedbateľný. Uvádza príklad. "Za priaznivých podmienok, aké boli a sú na kalamitou postihnutom území, ani po takej dramatickej zmene, ako bolo súvislé vyvrátenie lesa, nedošlo k pôdno-deštrukčným javom," povedal Fleischer. Odborník na vodné zásobovanie z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Peter Kmeťko zase hovorí, že zníženie zadržiavacej schopnosti lesa na pitnú vodu môže mať naozaj významnejší vplyv. "V takom prípade môže nastať zníženie výdatnosti prameňov, rýchlejším prietokom vody ako predtým a dôjde k jej väčšiemu znečisteniu. Rovnako sa zvýši riziko povodní," povedal expert.
toti
Poznámka
Ničíme si poklady a ani nám to nevadí
Či už sa Janigove odhady o ohrození vodných pomerov v Tatrách ukážu ako veľmi presné, alebo menej, alebo úplne mimo, je nateraz jedno. Lebo ukazujú smer, kam zonácia TANAP-u cieli. Menej áčka, kde sa nedá ťažiť drevo, viac zjazdoviek tu a tam.
Keď raz jedného Popradčana vo Švajčiarsku uhryzol potulný pes, s prekvapením zistil, že tamojší lekári sa vôbec nebáli besnoty. U nás človek v takom prípade okamžite putuje za očkovaním na infekčné oddelenie. "V celom Švajčiarsku besnotu nemáme," povedal mu tamojší lekár. Vysvetlením je, že tam nemajú vlky, divé líšky a medvede. Ak, tak len vo veľmi obmedzenom množstve alebo v zoologických záhradách. Bohatstvo divočiny, ktoré nemá takmer celá západná Európa, sa v neuveriteľne koncentrovanej kráse a rozmanitosti nachádza u nás. Na takom malom fliačiku zeme. Veď aj okolo v Maďarsku, Poľsku a Česku prechodom hraníc vlkov, medveďov geometrickým radom ubúda.
Logicky by sme si toto bohatstvo mali chrániť. Aj, ale nielen pre biznis, ktorý z neho môže plynúť. Keby Švajčiari tušili, čo tu u nás máme, trávili by tu nejeden víkend a piatok. To sa volá turizmus. My si to bohatstvo však ničíme. Aj aj keď už budeme vedieť, ako o našich lákadlách dať Švajčiarom vedieť, aby prišli, tie lákadlá tu už nemusíme mať. Vôbec nejde len o tatranskú zonáciu, ale napríklad o poľovačky. Kto a ako na Slovensku rozhoduje, čo sa práve skolí a na čo udelí výnimka, ani len netušíme. Bolo by to na dlhé riadky. Ako jedna z mála krajín máme vlky, dokedy? V krajine, kde sa ale deje toľko iných podivností, toto zdanlivo nepochopiteľné ničenie najväčších vzácností a pokladov prírody, žiaľ, až tak nešokuje. Čo však robiť?
Tomáš Tišťan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
