PIENINY. "Kto naozaj nemá rád toto povolanie, nemôže ho robiť," zhodnotil dlhoročný pltník Rudolf Velička. Ak by ho robil len pre peniaze, vraj by to hneď vyšlo najavo. Pltník je počas plavby okrem riadenia plte zároveň rozprávačom histórie a legiend. Hovorí všetko zaujímavé o čarokrásnej pieninskej faune a flóre.
Pltník ihneď naskočí
"Dobrý pltník hneď odhadne, čo chcú cestujúci. Či ich bude viac zaujímať história, alebo či túžia po zábave a smiechu," spresnil Velička.
Občas prekvapenie zariadi i náhoda. "Stáva sa, že občas pltník spadne z lode. Vtedy zákazníkom povieme, že aj to je atrakcia," dodáva Velička. Stalo sa to takmer každému pltníkovi, keď sa mu palica zasekla do kameňov. Pltník hneď naskočí na plť, vraj to nie je nebezpečné.
Tímová robota
Peter Marhefka pltníči už viac ako 30 rokov: "Toto je tímová práca. Pltník vzadu je hlavný kapitán, ten vpredu pomáha riadiť plť a venuje sa zákazníkom."
Podľa jeho kolegu Jozefa Žifčáka sa preto pltníci plavia v tej istej zostave. "Sme už zohratí, poznáme sa, vieme, kto, čo a ako robí."
Počas 12-kilometrovej plavby býva zvykom, že sa viackrát zmení počasie. "Tak môžu cestujúci počas plavby zažiť horúce slnko aj pravú pieninskú búrku," dodal Marhefka.
Tridsiaty i prvýkrát
Bardejovčanka Tamara Šatanková bola na plti už asi tridsiaty raz. "Beriem sem obchodných partnerov, v takomto prostredí sú rokovania vždy úspešné," zasmiala sa sympatická podnikateľka.
Naopak, jej švagriná Marcela splavovala Dunajec prvýkrát. "Som očarená. Táto cesta je veľmi upokojujúca, nečakala som až takýto zážitok."
Minulé leto klesli príjmy
Minuloročná sezóna bola pre Pieniny najhoršia za posledné roky. "Na dani z ubytovania sme stratili jednu tretinu. Ide o dosť peňazí, na celkovom rozpočte sa podieľa desiatimi percentami," poťažkal si starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný (nez.).
Že to tento rok bude lepšie, v to okrem starostu verí aj riaditeľka rekreačného zariadenia Dunajec Dana Korčáková. "Naplnenosť rezervácií na najbližšie týždne prináša optimizmus, že neúspešné leto z minulého roka sa nezopakuje," povedala.
Podľa pltníka R. Veličku úspešnosť pieninskej sezóny priamo závisí od počtu turistov vo Vysokých Tatrách, v Slovenskom raji a Bardejovských Kúpeľoch. "Drvivá časť k nám prichádza na denné výlety práve z týchto centier. Dúfame, že najväčšia časť krízy je už za nami."
Zaujímavosť
Kým na slovenskej strane Pienin operuje okolo 60 pltí, na poľských brehoch je ich okolo 250. Poliaci zvyknú doplávať až do svojho kúpeľného mestečka Štiavnica, slovenské plte končia v malebnej Lesnici. Pltníci používajú aj svoju hantírku. Napríklad dať smerovku neznamená nič iné, ako predbehnúť druhú plť.
Po nehode
Sprísnili predpisy, na plti musí byť 12 viest
Tak, ako sa dopravná polícia stará o bezpečnosť na cestách, na plavbu na Dunajci dozerá Slovenská plavebná správa. Každá plť musí mať svoj technický preukaz, čo sa tu nazýva lodné osvedčenie. Plte majú vpredu namaľované svoje ešpézetky. "Keďže ide o hraničnú rieku, vzadu musí byť aj štátna vlajka," vysvetlil vedúci košickej pobočky Slovenskej plavebnej správy Ján Duňák.
Maximálny počet prepravovaných osôb je 12. "Ak by ich bolo viac, pltník by musel absolvovať kapitánske skúšky. Takto mu stačí preukaz vodcu malého plavidla," spresnil Duňák. Pltník - pomocník vpredu preukaz mať nemusí. "Ten sa zaúčal. Aby mohol robiť skúšky, musí mať za sebou najmenej 20 jázd," povedal Duňák.
Po minuloročnej tragickej nehode, keď počas plavby zomrel český 72-ročný dôchodca, plavebná správa sprísnila predpisy. Pri nehode bola prekročená kapacita osôb a pltník nemal preukaz. "Teraz už na plti musia byť dve záchranné kolesá a 12 viest bez ohľadu na to, či si už ich ľudia nasadia, alebo nie. Nasadiť si ich musia len neplavci, pred plavbou sa na to pltník opýta každého cestujúceho," vysvetlil Dunčák. Deti od 3 do 15 rokov musia mať záchrannú vestu povinne. Dieťa pod tri roky na plavidlo vstúpiť nesmie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
