Za absurdné považuje, že takto koná podnik z rezortu strany Smer, ktorá o sebe tvrdí, že bráni sociálne práva ľudí. Prípad nevyplatenia časti mzdy sa týka 80 zamestnancov.
TATRANSKÉ ZRUBY. Podľa Bohuša Behula sa nevyplatenie mzdy všeobecne považuje za jedno z najvážnejších pochybení zamestnávateľa, za ktoré hrozí až päťročné väzenie. Behula zaráža, že problém sa objavuje v štátnej akciovke. "Navyše z rezortu obrany pod kontrolou Smeru, ktorý o sebe vyhlasuje, ako bráni sociálne práva ľudí. Je to tak, že vodu kážu a víno pijú?" pýta sa Behul. Pracoval vo Vojenských zdravotníckych zariadeniach (VZZ), ktorých stopercentným vlastníkom cez ministerstvo obrany je štát.
"Prečo nútia ľudí pred súdy?"
Podľa posledného rozsudku okresného súdu z 8. apríla štátna akciovka VZZ v roku 2006 neuznaním platnej kolektívnej zmluvy Behula ukrátila o 980 eur, na ktoré mal nárok. Rozsudok ešte nie je právoplatný, obe strany sporu sa môžu stále odvolať. Behul je však zhrozený, že vec sa vôbec pred súd dostala. Nárok na vyplatenie peňazí predtým dvakrát uznal inšpektorát práce ministerstva obrany a žiadal nápravu.
"Miesto toho, aby ministerstvo ako majiteľ prinútilo svoj podnik rešpektovať závery vlastnej inšpekcie, radšej núti bežných pracujúcich ťahať sa po súdoch."
Podľa Behula pre činovníkov štátnej firmy je veľmi ľahké najímať si právnikov, ktorých nemusia platiť z vlastného vrecka. "Ale v podstate zo štátneho. Ide o prejav arogancie moci," myslí si Behul.
Polícia rozšírila trestné stíhanie
Behul dodáva, že nárok popri súde a inšpekcii potvrdzuje aj doterajšie vyšetrovanie polície. "Súdny znalec pre potreby vyšetrovania tiež plne uznal nárok vyplatiť mzdu. Polícia automaticky rozšírila vyšetrovanie prečinu nevyplatenia mzdy z môjho prípadu na všetkých 80 zamestnancov, ktorí svoje peniaze nedostali," povedal Behul.
Boja sa prepustenia
Behul žiada v otvorenom liste ministra obrany, aby ako šéf rezortu zabezpečil vyplatenie peňazí: "Lebo drvivá časť poškodených ľudí sa o peniaze nebude súdiť tak, ako ja, hoci na ne majú nárok."
Podľa Behula sa ostatní buď boja prepustenia, alebo nemajú dosť prostriedkov. "Napríklad 60-ročná pani z Lendaku, ktorá si privyrába umývaním riadu, asi ťažko technicky zvládne takúto súdnu mašinériu. Preto by mal zasiahnuť minister," myslí si Behul.
Rehuš: Nič nedlhujeme
Generálny riaditeľ VZZ Stanislav Rehuš trvá na tom, že nárok na doplatenie časti mzdy zamestnancom nevznikol. "Nikdy sa nestalo, že by mzda vyplatená nebola, alebo že by bola niekomu krátená," povedal riaditeľ. K stanovisku priložil rad právnych argumentov, prečo by to malo tak byť.
Politici mlčia
Zaujímalo nás, ako sa k požiadavkám z otvoreného listu na vyplatenie miezd všetkým 80 zamestnancom postaví minister obrany Jaroslav Baška. Zaujímal nás tiež politický názor ministra, či postup štátnej akciovky nie je v protiklade s vyhlasovanými princípmi sociálnej demokracie. Ministra sme sa pýtali, že či má jeho ministerstvo dianie v VZZ pod kontrolou.
Hovorkyňa Smeru Katarína Kližanová Rýsová povedala, že minister Baška ako kandidujúci predstaviteľ strany má v tejto veci právo hovoriť v jej mene a treba sa obrátiť na neho. Hovorca ministerstva obrany Vladimír Gemela odpovedal, že reakcia riaditeľa Rehuša na tieto otázky je dostatočná. Rovnako cez svoj úrad na problém nechcel reagovať ani predseda vlády Robert Fico.
Fakty
Ako vznikol spor o mzdy
VZZ vznikla v roku 2006 zlúčením viacerých prevádzok rekreačných zariadení ministerstva obrany. Novozaložená VZZ neuznala platnosť kolektívnej zmluvy hotelovej prevádzky v Tatranských Zruboch, v ktorej pracoval aj sťažovateľ Behul. Tá zamestnancom priznávala 7,5-hodinový pracovný čas a 5 dní dovolenky navyše. VZZ tvrdila, že pre zamestnancov v T. Zruboch v spornom období roku 2006 platila iná kolektívna zmluva z inej prevádzky, s ktorou sa hotel v T. Zruboch mesiac pred vznikom VZZ zlúčil. Tá určovala 8-hodinový pracovný čas.
Okresný súd v Piešťanoch v odôvodnení rozsudku okrem iného povedal, že pôvodná kolektívna zmluva podľa Zákonníka práce takto zaniknúť nemohla a naopak, že ostala v platnosti. Rovnako problém vyložil inšpektorát práce ministerstva obrany.
Vo veci začala trestné stíhanie i polícia. Nedodržaním platnej kolektívnej zmluvy zamestnanci podľa súdu de facto približne pol roka každý deň pracovali polhodinu zadarmo.
POZNÁMKA
Haliganda v štátnych podnikoch
Niet nad štátne podniky! Veď kde inde by človek dostal prácu v hotelovom zariadení, kde mu stačí odrobiť len 7,5 hodiny a ešte mal päť dní dovolenky navyše! Nuž, výhody, ako by človek pomaly v bani robil. Je veru len dobre, že sa spravila náprava. Ale. Jeden háčik to má. Zjednať nápravu? To určite treba! Ale tak, aby neboli porušené zákony ani iné záväzné normy. A medzi také patrí aj kolektívna zmluva. Hoci aj taká rozšafná.
Ale však sme v štátnom podniku, plnom odborníkov, nepochybne aj nejakých tých právnych poradcov majú. A veru musia to byť vyložení experti, keď si stav po zlúčení prevádzok vyložili tak, že ho rozmetal už prvostupňový súd. O inšpekcii, nezávislom súdnom znalcovi či policajnom vyšetrovateľovi ani nehovoriac. Všetci sa zhodli v jednom - štátny podnik spravil chybu a peniaze má doplatiť.
Rezortný minister Baška je zo Smeru, šéf vlády Fico je zo Smeru. Zo strany, ktorá tak rada bojuje za sociálne práva ľudí. Aspoň to teda tvrdí. Čo teda hovoria na tento prípad? Minister na otvorený list nereaguje. Premiér takisto mlčí...
A tak si štátne podniky ďalej spokojne žijú svoj život. Koho predsa trápi pár nedoplatených eur v tomto podniku, keď napríklad v takom moldavskom recyklačnom nedostali mzdy celé dlhé mesiace? Tiež je to štátny podnik a ľudia tam makali možno poctivo aj 8 hodín, ale zadarmo. Kým nepohrozili protestom pred Úradom vlády.
Raz darmo, ako hovorí Fico, štát je najlepší vlastník... Či?
Klaudia Jurkovičová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
