Na jeho výstavbu chcú použiť európske peniaze, nemalú čiastku však plánujú pridať aj z mestskej kasy. Zariadenie pre seniorov má totiž pre mesto prioritu.
STARÁ ĽUBOVŇA. Kvôli podpore centra zvolal primátor prednedávnom mestské zastupiteľstvo. Poslanci mali potvrdiť, či predložia žiadosť na ministerstvo výstavby a v prípade úspechu aj celý projekt podporia. Keďže súhlasili, pridať museli aj povinný päťpercentný podiel spolufinancovania vo výške 97-tisíc eur. Ku všetkému napokon pridali aj ďalších 740-tisíc eur, aby sa v prípade úspechu projekt dofinancoval. Nie všetci poslanci však boli o podpore spomenutého projektu presvedčení.
Centrum je naplánované za 2,6 milióna eur
Podľa Jozefa Greizingera, ktorý na mestskom úrade zodpovedá za projekty, mesto môže čerpať nenávratný príspevok vo výške 1,94 milióna eur. „Ten zodpovedá 72 lôžkam v zariadení. Náš architekt nám predložil verziu na úrovni 2,6 milióna eur. Rozdiel, ktorý sme navrhli poslancom dofinancovať je teda 740-tisíc eur. Pôjdeme tak aj do vybavenia práčovne a kuchyne." Ako dodal, súčasťou nákladov je aj spracovanie projektovej dokumentácie. „Odporučili sme 25 polohovateľných postelí s diaľkovým ovládaním, dva počítače a monitorovací kamerový systém kvôli dohľadu nad potrebami klientov."
Mesto si chce pomôcť dotáciami
O zriadenie centra sa mesto pokúšalo už pred časom. Vtedy vymyslelo projekt za zhruba 2,66 milióna eur. Nedokázalo však nájsť potrebné prostriedky. „Výzva na podávanie takýchto projektov ešte nebola," povedal primátor Valent Jaržembovský (Smer). „Teraz si môžeme pomôcť z dotačných peňazí. Ostatné budeme musieť sami dofinancovať," dodal. Podľa J. Greizingera, žiadosť bola na ministerstvo podaná pred troma týždňami. „Vyzerá to tak, že by sme mohli uspieť," povedal poslancom.
Poslanec Gurega: Sú aj riziká
Ešte pred schvaľovacím procesom poslanci odklepli aj návrh komunitného plánu sociálnych služieb na najbližšie roky. Ten okrem iného počíta aj s podporou seniorov a teda aj centra sociálnych služieb. Nie všetci poslanci však boli projektu výstavby centra jednoznačne naklonení. Najmä poslanci KDH si neboli istí, či kapacita centra bude dostatočne naplnená klientmi. Taktiež vyjadrili obavy, z čoho budú pre chod zariadenia uhrádzané oprávnené náklady za klientov. Súčasné financovanie takýchto služieb totiž prináša na Slovensku viac chaosu, pričom v systéme stále neexistujú jasné pravidlá. „V žiadnom prípade nechcem spochybniť potrebu tohto zariadenia. Treba si však povedať aj jeho riziká. V celom projekte mi chýba komplexnosť, veď my sa budeme musieť zaviazať, že po dobu piatich rokov tam budeme mať klientov. Budeme mať odkiaľ plniť tento stav?" opýtal sa poslanec Pavol Gurega (KDH).
Viceprimátor Knapík: Ak nie teraz, tak nikdy
Jasné rozhodnutie podporiť projekt sociálneho centra predniesol poslanec a viceprimátor Milan Knapík (nez.). „Možno už o päť rokov povieme, že potrebujeme peniaze na vybudovanie centra, ale nebudeme ich mať odkiaľ získať. Ak ich teda nezískame teraz, nezískame ich už nikdy," povedal. Podľa viceprimátora sa mesto nesmie správať k seniorom macošsky a odhliadnuc od prevádzkových nákladov na sociálne zariadenie nesmie súčasnú šancu prepásť.
V rodinách chýba solidarita medzi generáciami
M. Knapík sa snažil vystihnúť potrebu centra pre seniorov aj z pohľadu spoločnosti. „Dnes je kríza medzigeneračnej solidarity v rodine. Starí ľudia budú odkázaní na takéto zariadenia. Čo sa týka spôsobu financovania, štát bude musieť nájsť spôsob," poznamenal. Podľa viceprimátora obavy z financovania mesto v súčasnosti mať nemusí. Aj v hrozivom prípade vraj má rozpracované odpredaje nepotrebného majetku. „Úverové zaťaženie mesta nie je vysoké, aby sa v prípade potreby a efektivity investícií nemohlo ísť aj do ďalších úverov," zhodnotil situáciu poslanec.
Na prevádzku zriadia neziskovku
Podľa primátora, budúce sociálne zariadenie by malo byť porovnateľné s inými vo vyspelej Európe. „Napríklad ubytovaní by si doň mohli priniesť veci, nábytok, aby im to pripomínalo prostredie domova," naznačil. Podľa magistrátu, plánované centrum by prevádzkovala nezisková organizácia. Do nej by mal vraj otvorené dvere aj súkromný kapitál. „Vyhlásili sme, že mesto založí neziskovú organizáciu na prevádzkovanie zariadenia. Je to súčasť projektu," doplnil J. Greizinger.
Sociálne služby pre seniorov
Mesto poskytuje priestory a vyčleňuje v rozpočte finančné prostriedky na činnosť Klubu dôchodcov v Starej Ľubovni (v roku 2009 to bolo 3 518 eur).
Mesto prispieva ja na interiérové vybavenie klubu a zabezpečuje hudobný sprievod pre spevácky zbor klubu. Pripravuje tiež kultúrne programy pri rôznych príležitostiach.
Pre činnosť seniorských organizácií - Združenie kresťanských seniorov, Jednota dôchodcov Slovenska vyčlenilo mesto v rámci dotácií 2 650 eur.
Čo žiadajú seniori:
V analýzach, ktoré dalo vypracovať mesto prostredníctvom dotazníkov si staroľubovnianski seniori najviac želajú výstavbu strediska sociálnych služieb. To by malo podľa nich zahŕňať:
spoločné stravovanie dôchodcov, zdravotnú starostlivosť a rehabilitáciu, dostatočné priestory na schôdzkovú a klubovú činnosť, donášku obedov odkázaným občanom, umiestnenie odkázaných osôb, možnosť poskytovať služby ako pranie, žehlenie, či oprava odevov, zbližovanie pri jednotlivých aktivitách.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
