Centrom mesta rozvoniavali všakovaké vône, nechýbali rôzne maškrty, nápoje, spev, hudba, tanec, ani dobrá nálada. Hlavnými hrdinami však bolo sto stánkov s dvestovkou remeselníkov, ktorí vzácne umenie z dávnych čias doteraz nezavesili na klinec.
KEŽMAROK. Tvrdú drinu remeselníka si na pár sekúnd vyskúšal i kežmarský primátor Igor Šajtlava (nez.). Pod prísnym dohľadom kežmarského drevorezbárskeho majstra Cyrila Kocúreka strúhal sochu z dreva. "Dal som pár štuchov, aby som mohol povedať, že som sa podieľal na jej výrobe," s humorom odvetil Šajtlava.
Drevorezbár jeho prácu ocenil. "Chytil sa toho sám a išlo mu to lepšie, ako keď to v piatok skúšal prezident," doplnil Kocúrek.
Radnica chce hotovú sochu chudobného trhovca, ktorý má hlboko do vrecka, kúpiť a umiestniť ju na námestí.
Taje remeselníkov
Kocúrek prvýkrát pričuchol k drevorezbárčine ako päťročný a živí sa tým dodnes. "Remeslo má zlaté dno, takže prežiť sa s ním dá, no zbohatnúť určite nie," podotkol rezbár. Tvrdí, že drevo ešte nikdy nikoho nezradilo. Dar drevorezbárčiť vraj dostal od "kamoša zhora".
Pozornosť vzbudil aj stánok, kde staré ženy spracovávali ľan. Mária Bukovinová z Vikartoviec prezradila, že sa remeslom dalo po vojne dobre uživiť. Z ľanu šili sukne, nohavice, vrecia na zemiaky, obrusy či koberce. Celá procedúra s ľanom dá ženám zabrať od jari do jesene. "Najskôr ho musíme posiať, vytrhať, namočiť, vysušiť, bufkať, potrieť, počesať, priasť, musíme ho uvariť vo veľkých hrncoch a až potom tkáme. Na lúkach polievame plátno vodou, aby zbelelo, nakoniec ho hodíme do mangľa," vysvetlila Mária.
Na EĽRO dorazil aj posledný slovenský kolár, 83-ročný Karol Smrek. Za svoj život vyrobil viac ako 6 000 kolies. Kedysi robil kolesá na koče či kanóny na hradoch. Dnes si ľudia zavesia kolesá ako dekoráciu chát, robia si z nich ozdobné lustre, no využívajú ich aj ako vozíky na kvety v záhrade.
Zaujímavá bola aj výroba medeného riadu, napríklad kotlíka na guláš. Azda jediným kováčom medi na Slovensku a v Česku je Juraj Černík z Považskej Bystrice.
Priamo pred zrakmi ľudí podkúvali koňa skúsení kováči, hrnčiari vyrábali výrobky z hliny. Množstvo hláv sa zastavilo aj pri stánku s ručne vyrábanými mydlami. Najmenej sa z remeselníkov namakal hradný žobrák. Na svoju prácu sa nesťažoval, za jeden deň vyžobral aj 30 eur.
Maškrty
Chuťové poháriky rozpálili domáce rovné i zatočené klobásy, krkovička, koleno, kuracie stehná na grile, langoše, cukrová vata, ľadová drť, kukurica, či trdelník. Špecialitou z južného Slovenska boli podplamenníky. "Je to ľudové tradičné jedlo z chlebového cesta. Dáva sa na to smotana, slanina, cibuľka, syr, môže sa však použiť všetko, čo je doma v komore," prezradila Sylvia Compálová z Levíc.
Chutnou lahôdkou boli aj špeciálne perníky z celozrnnej múky s lekvárom a vlašským orieškom. Pochutnali si na nich aj Adriana Liptáková s dcérou Nikolou z Dobšinej. "Mňam, sú výborné," pochvaľovala si Adriana.
Zdena Štibora z Novej Lesnej zlákalo, zaskákať si na drevenej skákacej koze, ktorú vyrobila študentka z Ružomberka. "Musím uznať, že to chce tréning, okrem toho som sa bál, že skákadlo svojou váhou polámem," dodal Zdeno.
Ľudí zaujal aj chodiaci kominárik pre šťastie, sokoliari či pochodujúci sbandieratori z Talianska s vlajkami, no a tí najmenší sa vybláznili v detskom mestečku. Milovníkov ľudovej hudby potešili súbory zo šiestich krajín a pribložne 800 účinkujúcich.
Z festivalu vraj mesto nezbohatne
Zaujímalo nás, koľko peňazí prinesie EĽRO do mestskej kasičky. "Festival nie je ziskový, remeselníkom, ale aj účinkujúcim platíme stravu aj ubytovanie. Sme radi, keď nie sme v strate, čo sa doteraz ešte nestalo," uviedol Šajtlava. Podľa primátora remeselníci neplatia ani za prenájom stánkov.
Jubilejný 20. ročník medzinárodného festivalu vyvrcholil vyznamenaním najlepšieho remeselníckeho majstra podujatia. Titul kráľ remesiel získal na základe spoločného rozhodnutia 14-členného organizačného štábu 83-ročný kováč Marek Guzy z Veľkej Lomnice.
Foto k článku: Marie Melníková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
