Zasvätení hovoria o katastrofálnej sezóne, niektorí si na tak málo vyprodukovaného medu ani nepamätajú. Nájdu sa však aj výnimky.
PODTATRANSKÝ REGIÓN. Jozef Jozefík z Kolačkova včelári takmer šesťdesiat rokov, no tohtoročnú sezónu považuje za najhoršiu. "Tento rok je úplne najslabší. Med nebudem ponúkať, mám ho veľmi málo. Bude možno iba pre pár ľudí, ako pozornosť."
Včelár: Mrzí ma, keď ľudia odídu naprázdno
Skúseného včelára viac ako nedostatok medu trápi smútok tých, ktorí za ním chodia: "Minule prišli za mnou až zo západného Slovenska. Med som im však nemohol dať. Človeka to vtedy veľmi mrzí."
J. Jozefík má vyše sto včelích rodín. Najmä kvôli dažďu z nich tento rok veľký osoh nemá. "Už v apríli, keď bola špička kladenia matkiných vajíčok, začalo pršať a dážď neustal celý máj. Včelie matky produkovali málo vajíčok alebo dokonca žiadne. Potom aj tých včiel bolo málo. V tomto prípade platilo známe: Žatva je veľká, robotníkov je málo," povedal J. Jozefík.
Našli sa aj výnimky
Ako jednému z mála sa pod Tatrami tento rok darilo včelárovi Jaroslavovi Kuchtovi zo Spišského Bystrého. "Som spokojný s tým, koľko mám medu. Vždy je dôležité pripraviť včely už v auguste a septembri. Včelár si jednoducho musí porozumieť s prírodou," poznamenal milovník medu, ktorý sa včelám venuje od roku 1965.
Podľa J. Jozefíka včelári, ktorým sa darilo, museli mať tento rok aj kusisko šťastia. "Platí aj pravidlo, že čím menej včelích rodín máte, tým máte väčšie možnosti na úspech. Tento rok však poznamenali aj lokálne dažde a búrky. Stačí, ak niekde počasie vydržalo tri-štyri dni, a hneď sa to prejavilo na znáške."
Pršalo, aj keď kvitla repka
Podľa odborníčky bola táto sezóna pre včelárov veľmi ťažká. "Môžu za to viaceré faktory. Najmä počasie veľmi negatívne ovplyvnilo znášku a tvorbu medu. Množstvo vytočeného medu sa u včelárov veľmi rôzni," povedala Tatiana Čermáková z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku.
Podľa nej celý severovýchod Slovenska vrátane podtatranskej oblasti bol z pohľadu znášky podpriemerný. "Prvá znáška nebola dobrá, pretože pršalo, keď kvitla repka, takže včely hlavnú znášku nedokázali na jar využiť. Potom síce prišlo oteplenie, ale mnohým včelárom sa včely vyrojili, a zostávajúce neboli v dostatočnej kondícii na to, aby mohli využiť iné znáškové zdroje (rastliny, kvitnúce stromy a pod. - pozn. red.)," skonštatovala odborníčka.
Ceny sú vyššie
Zlá sezóna sa zákonite prejaví aj v cenách. "Znížená znáška ich pochopiteľne ovplyvní. Kým vlani sa pod Tatrami predával za tri či štyri eurá za kilogram, teraz to bude za päť až osem eur. A napríklad v Bratislave bude med stáť aj desať eur," poznamenala T. Čermáková.
Kvalita však ostane tento rok zachovaná. "Včela aj z toho mála dokáže vždy vyrobiť kvalitný med."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
