Od rána do noci sa s náročnými úlohami a vypätím všetkých síl najlepšie popasovali doktorka Marianna Kállayová a dvojica záchranárov Marek Žifčák a Lukáš Jurina. Ich výkon na výbornú ohodnotili prísni odborníci z fachu.

POPRAD/KOŠICE. Posádka RLP z popradskej nemocnice bola na nohách takmer nepretržite od siedmej rána do jednej v noci. Svoje sily si zmerali v konkurencii dvadsiatky ďalších tímov zo Slovenska, Čiech a Poľska. Každú úlohu museli zdravotníci zvládnuť najneskôr do dvanástich minút. Pri niektorých disciplínach tuhla doslova krv v žilách.

"Riešili sme napríklad telefonát otca, ktorý nám povedal iba to, že jeho dieťa je nejaké divné. Zistili sme, že dieťa sa dusí, bolo modré, o chvíľku stratilo vedomie, museli sme ho resuscitovať," zanietene vysvetľovala súťažiaca lekárka Marianna Kállayová. Beztak náročný zásah im skomplikoval minichirurgický zásah. "Museli sme zaviesť do detských dýchacích ciest trubicu. Bolo to nutné a nebol čas sa dlho rozhodovať," doplnila doktorka.

Nevyspytateľnosť súťažných zásahov

Záchranári z Popradu okúsili aj zásah v noci. "Nahlásili nám, že bezdomovkyňa našla svojho priateľa nehybne ležať vo vagóne. Pacient sa prebral, priznal sa, že požil alkohol a fetoval," hovorila doktorka Kállayová.

Nevyspytateľnosť spočívala v tom, že pri tejto akcii mohli byť zranení aj viacerí. "Našli sme aj druhého človeka, ktorý bol v bezvedomí. Vyniesli sme ho von, najskôr sme mu zabezpečili prechodnosť dýchacích ciest a krvný obeh," dodala Marianna Kállayová.

Zaslúžene prvú priečku našim záchranárom ostatné tímy mierne závideli. "Pozerali sa na nás s rešpektom. Víťazstvo nám nepadlo ako pečený holub z neba, bolo treba pre to niečo aj urobiť, konkurencia bola veľká," doplnil záchranár Marek Žifčák.

Zdravotníkom navyše sťažovali záchranu aj rozhodcovia, ktorí pracujú ako lekári urgentnej medicíny. Aj namaskovaní figuranti boli buď lekári, alebo záchranári. "Tí chcú vidieť najlepšiu kvalitu, presne vedia, kde a kedy pochybíme," uviedol Žifčák.

O rok čaká na víťazov usporiadať súťaž doma v Poprade. V kategórii RZP obsadili krásne jedenáste miesto aj ďalší popradskí zácharnári Ján Zoričák a Michal Weinciler.

Najťažšia záchrana

Záchranári zažívajú skutočné krízové príhody najčastejšie priamo v teréne. Podľa popradského záchranára Lukáša Jurinu sú najťažšie výjazdy k deťom. "Každý z nás si to premietne do svojho života, keď bude naša ratolesť na pokraji života a smrti. Navyše deti sa správajú ako 'zvieratká', ktore nám nedokážu povedať, čo ich bolí," hovoril Jurina. Náročnú záchranu im sťažuje aj rodina. "Začnú stresovať, plakať či kričať."

Popradská posádka pred dvoma rokmi riešila aj hromadné nešťastie, keď sa prevrátil autobus, kde zostalo pätnásť zranených. "Musíme dať pozor, aby nevybuchol autobus, zistiť, kto je ľahšie ranený, kto je zakliesnený a rýchlo ošetrovať pacientov. Dôležité je oboznámiť aj nemocnicu, zvolať tím lekárov z traumatológie a zabezpečiť čo najrýchlejší prevoz pacientov do najbližších nemocníc," uviedol Jurina.

Záchranársky tím roztriedi ranených podľa farebných kartičiek na krku. "So žltou kartičkou sú pacienti so zlomeninou, s červenou kartičkou ide o vážny stav, čierna kartička na krku znamená smrť," uviedol záchranár Jurina. Podľa záchranára, tí, čo kričia najmenej, sú najviac zranení.

Úsmevné príhody

Záchranárom okoreňujú ťažké chvíle aj kuriozitky. "Spomínam si, že žena v značnom štádiu tehotenstva nám povedala, že jej odtiekla pleťová voda. Zvyknú na nás slovne zaútočiť aj vetou, kde ste boli tak dlho, však sme si volali rýchlovku," s úsmevom na tvári hovoril záchranár.

Výnimkou nie sú ani odpovede typu, že sa liečia na tlakomer, či dôchodcovia, ktorí zavolajú bezdôvodne záchranárov v noci. "Je im smutno, ponúknu nás koláčikom či cukríkom," hovoril Lukáš Jurina.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš