Dvesto detí sa musí učiť v priestoroch družstva

Vyše 200 detí z Rakús sa musí učiť v tesnej blízkosti kosačiek a traktorov. Do bývalých kancelárií roľníckeho družstva ich tam každé ráno dováža školský autobus. Malí Rakúsania tak pravdepodobne získavajú vedomosti v najstiesnenejších školských triedach v

krajine. Učitelia hovoria, že je to zlé.

RAKÚSY/KEŽMAROK. Základná škola v Rakúsoch má približne 500 žiakov. Polovica sa do školy nezmestí. Tá je preto nútená vyučovať deti v priestoroch roľníckeho družstva v neďalekom Kežmarku. Toto riešenie berie aj peniaze, ktoré by sa mohli vo vzdelaní použiť osožnejšie. Len za autobusy do Kežmarku obec ročne platí 16-tisíc eur, za nájom družstvu 5-tisíc.

Učitelia: Je to problém

Nepohodlie dopravy, keď deťom nestačí prísť do školy pešo z vlastnej dediny, je tu však najmenší problém. Anna Solusová v budove družstva vyučuje v tej najmenšej triede. Lavice sú opreté o steny, tabuľa tesne pred prvou lavicou. "Učiť sa dá aj tu, nie je to ale ľahké, normálna trieda by bola určite vhodnejšia," povedala Solusová.

Mária Šimanská ako učiteľka pôsobí už 50 rokov. "Také niečo som ale v kariére nikdy nezažila. Pre deti je to veľmi zlé," tvrdí Šimanská. "Deti sa tu nemôžu ani pohnúť a ony práve potrebujú pohyb. Hrať sa alebo tancovať by sa tu vôbec nedalo, veď ledva sa dá prejsť pomedzi lavice."

Ani po vyjdení z budovy to pre deti nie je žiadna výhra. "Ide o bezpečnosť. Na družstvo, kde sú poľnohospodárske stroje, deti vstúpiť nemôžu. Je to ťažké," dodala Šimanská.

Skúšali inde

Podľa riaditeľky školy Lucie Brutovskej (na snímke vpravo) iné vhodnejšie priestory sa zohnať nepodarilo. Susedný Kežmarok zase rakúske deti do svojich škôl prijímať veľmi nechce. Podľa nej jediné zmysluplné riešenie je postaviť novú budovu v Rakúsoch. "Práca na dvoch miestach, takých vzdialených od seba, je veľmi komplikovaná. Horšie sa pracuje učiteľom a učí deťom," povedala Brutovská.

Obec z vlastných peňazí podľa starostu Alojza Dovjaka (SDKÚ) školu postaviť nedokáže. "Nepoznám obec na Slovensku, ktorá by postavila školu. Na budovu treba 2,7 milióna eur. Náš ročný rozpočet je okolo 500-tisíc. Teda úloha nemožná," povedal starosta. Starosta tvrdí, že treba postaviť veľkú školu, lebo počet žiakov v dedine bude len stúpať. Takmer všetci sú Rómovia, väčšina z osady. Kým teraz do prvého ročníka prijali 46 detí, v tomto roku sa narodilo 56.

Zrak upierajú na ministerstvo

Obec sa skúšala pozrieť po rôznych fondoch, najviac sa spolieha na ministerstvo školstva. Podľa novely zákona má ministerstvo prioritne financovať stavby škôl na miestach sociálne znevýhodnených. To je práve prípad Rakús. Ministerstvo bývalej vlády na žiadosť obce neodpovedalo. Na znova podanú žiadosť od tej novej odpoveď obec čaká.

Hovorkyňa ministerstva Miriam Žiaková včera bola v zahraničí. Podľa starostu však štátny tajomník ministerstva Jaroslav Ivančo prisľúbil, že pre obec by sa peniaze mohli nájsť. "Povedal, že na tento účel je to užitočnejšie, ako dať peniaze škole v meste, aby si postavila bazén," spresnil starosta.

Riešenie problému: deti

Keď sa robí, tak sú výsledky

Z tímu riaditeľky Brutovskej cítiť zapálenie pre prácu s deťmi, ktorých väčšina žije v ťažkých podmienkach osady. "Bez nadšenia by sa táto práca robiť nedala," hovorí učiteľka Eva Šefčíková.

V škole teraz skúšajú projekt rozšírenej výučby technických prác. "Problém s rómskymi žiakmi bol, že keď si mali vybrať remeslo, za ktoré by sa mali ísť učiť, nevedeli, čo je to zámočník, murár a podobne. Tak získajú predstavu," hovorí výchovný poradca školy Juraj Jakubec.

Hoci projekt beží krátky čas, podľa riaditeľky Brutovskej už teraz vidno, že deti sa tešia. "Pýtajú sa, prečo už musia ísť domov, remeslá vyvolali u nich obrovský záujem," povedala riaditeľka.

Podľa nej práve toto je cesta, ako pomôcť zmeniť osud biedy Rómov. "Rómovia deti nechcú pustiť z osady, rodiny sú veľmi na seba naviazané. "Tam sa však nenaučia novým veciam, v škole áno," hovorí Jakubec.

"Keď k nám dieťa príde, ide na záchod a ruky si umýva v záchode. Robí, čo vidí alebo nevidí v osade, tu sa to zmení," dodáva Šefčíková.

Vedúca spoločného školského úradu obce Marianna Huszárová hovorí, že ísť touto cestou má zmysel. "Kvôli všetkým, kvôli Rómom a kvôli ostatným, ktorí s nimi žijú. Je napríklad hrozné, aby sa na úrad práce prihlasovali ľudia bez akýchkoľvek zručností a schopností niečo robiť, škola to vie zmeniť," povedala Huszárová.

toti