Chlapi z horskej služby predviedli iba zlomok toho, čo bežne riešia vysoko v horách aj vo veľmi zlom počasí. 260 milovníkov hôr, ktorí zavítali na deň horskej služby, sledovalo horských profíkov s pootvorenými ústami.
VYSOKÉ TATRY. V sobotu vo Vysokých Tatrách tuhla krv v žilách nielen z chladného počasia a snehového poprašku. Ľudia zostali ako obarení, keď sledovali kúsky, ktoré predvádzali muži z horskej služby.
Akciu odštartovali na Bilíkovej chate, počas presunu na Rainerovu chatu ukázali horskí záchranári, ako to vyzerá, keď zachraňujú človeka v skalnom teréne a odtiaľ ho musia vlastnými rukami preniesť na nosidlách. Na Rainerke predviedli kynológovia so svojimi vycvičenými psami ako hľadajú nezvestných. Hneď potom uviedli knihu o horskej záchrane k 60. výročiu horskej služby na Slovensku. Na Obrovskom vodopáde horskáči zachraňovali topiaceho sa potápača.
"Vytiahli sme ho z lanovky na vodpopáde. Bola to ukážka jaskyniarskej techniky," upresnil horský záchranár Jozef Brejčák.
Horskí profesionáli ukázali aj to, čo robia pri výpadku zo steny. Použili pri tom Straussov spôsob svojpomoci pri záchrane. Poslednou zastávkou bola záchrana parašutistu na Zamkovského chate, ktorý uviazol na strome.
Záchranár: Každý výcvik beriem vážne
Horský profesionál Jozef Brejčák tvrdí, že každý a jeden výcvik berie rovnako poctivo, ako keby to bolo naostro. "Sme v tej výške, robíme to isté. S rozdielom, že nezachraňujeme živého čoveka, ale figuranta," doplnil. Prácu v horskej službe nevníma ako poslanie. "Je to trošku iné zamestnanie, z ktorého žijeme," doplnil Brejčák.
Zachraňovanie ľudských životov v horách ho však nadovšetko napĺňa a nemenil by so žiadnou inou prácou. Do tímu horských záchranárov prišel v roku 2003. "Už predtým som chodil do hôr, liezol, lyžoval a venoval sa horám," zaspomínal Jozef.
Horský záchranár Michal Pipta rovnako tvrdí, že práca je mu zároveň koníčkom. Priznal, že horská služba mu berie pomerne dosť času. "Rodiny, priateľky, či manželky, ktoré žijú s horským záchranárom musia byť tolerantné. Stane sa, že má človek niečo naplánované, v momente to musím zrušiť a ísť na záchrannú akciu," rozrozprával sa Pipta.
Michal na sebe tvrdo makal od svojich sedemnástich rokov, keď začal liezť, behať, bicyklovať, lyžovať, posilňovať, nosiť veci na chaty, či šliapať do dolín. Hory ho však lákali už skôr. "V štrnástke som začal chodiť sám na Gerlach, ale aj Lomničák," hovoril Pipta.
Pre Jozefa Brejčáka je v práci najsmutnejší moment, keď mu zomrie pacient počas transportu a nedokáže mu už pomôcť. "Našťastie sa stáva, že niektorí ľudia, ktorí sú zranení, sú aj vtipní," reagoval Brejčák.
Najčiernejší deň horskej služby bol 25. júna 1979, keď o 15.40 v Mlynickej doline padol vrtuľník s piatimi chlapmi z horskej služby a dvojčlennou posádkou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš