šiť a zdokonaliť svoju prácu.
STARÝ SMOKOVEC. "Napríklad bol problém, keď záchranár sa na lane približoval k pacientovi a lano sa krútilo. Tu sme videli, ako na to niekto vymyslel spôsob. Jednoducho do závesu sa vsunie krídelko a lano už nebalansuje," hovorí Andy Simpson z Horskej služby pre Anglicko a Wales. Aj podľa jeho kolegu Richarda Svedjedstena zo Švédska ceslosvetová konfrencia horských služieb nie je formálnym stretnutím, ale má praktický význam. "Podozvedáme sa, aké nové technológie a spôsoby pri záchrane môžeme použiť," povedal Svedjesten.
Napriek tomu, že horskí záchranári z celého sveta majú toho viac spoločného, v Smokovci na jednom mieste možno pozorovať rozdiely medzi jednotlivými krajinami. V Anglicku je napríklad horská záchrana úplne dobrovoľná a záchranári na svoju činnosť musia zbierať peniaze. "Aj keď to nie je ľahké a treba stáť pri stánku v supermarkete, darí sa to, lebo ľudia chápu, načo dávajú peniaze," hovorí Simpson.
V Anglicku zasahujú aj na farmách
V Anglicku popri záchrane na horách záchranári často zasahujú pri zraneniach na farmách. Na Cypre zase horskú službu založili len pred pár rokmi. "Zranení najviac pribúda pri túrach. Popritom dosť zasahujeme pri lesných požiaroch, nedávno sme pomáhali v Grécku," hovorí riaditeľ tamojšej horskej služby Chris Yinnaras.
Vo Švédsku horská služba tiež funguje ako dobrovoľnícka, za zásahy jej členovia však dostávajú zaplatené. "Sme členmi polície a robíme to popri našom prvom povolaní," vysvetlil Svedjesten.
Islanďania pôsobia aj na mori
Horskú službu majú aj na Islande, tá má však širší dosah a pôsobí aj na mori. "Práve tam sú časté zranenia pri zrážkach člnov či vodných skútrov. Zasahujeme aj pri lyžiarskych zraneniach v horách," hovorí islandský záchranár Anton Berg Carrasco z Arureyri.
Hovorí, že za krátky čas ho Tatry očarili a stihol jednu túru. Na otázku, či by dokázal ako horský záchranár nastúpiť aj v Tatrách, odpovedal: "Myslím, že áno. Nejaký nový tréning navyše by nebolo treba, skôr spoznať ľudí a miestne pomery."
Cestovateľské chúťky
Pre riaditeľa hostiteľskej slovenskej horskej služby Jozefa Janigu je organizovanie konferencie pocta. "Predošlé boli totiž v Chamonix a Zermatte. Zhostiť sa konferencie po takých menách je naozaj česť, ale aj záväzok," povedal Janiga.
Špeciálnou témou tatranského stretnutia je záchrana na vlekoch a pri paraglajdingu. Aj podľa Janigu konferencia má veľký praktický význam aj v dobe internetu a nových komunikačných technológií. "Naozaj, niet nad osobné stretnutia. Tu sa dozvieme množstvo poznatkov, ako ešte sa dá robiť naša práca," povedal Janiga.
Priznáva, že pri prednáškach kolegov z rôznych krajín dostáva cestovateľské chúťky. "Mojou túžbou, kde by som sa do hôr ešte chcel veľmi pozrieť, je Južná Amerika a severná Európa. Hoci na niektorých miestach som už bol, chcel by vidieť ďalšie," povedal Janiga.
Svetové valné zhromaždenie horských záchranárov IKAR potrvá do soboty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
