Na prelome septembra a októbra sa karatistický talent zo Starej Ľubovne Adam Vorobeľ zúčastnil na prvých MS kadetov, juniorov a seniorov v portugalskom mestečku Cascais (29. 9. - 3. 10.). Jeho tajným cieľom bolo pokúsiť sa ziskom cenného kovu opäť urobiť ďalší krok vpred v kariére, ale aj zviditeľniť slovenskú reprezentáciu v karate a mesto Stará Ľubovňa. Po vynikajúcich výsledkoch v silnej konkurencii karatistov z celého svete sa jeho túžba naplnila, keď si domov napokon odniesol svetové striebro. Pozhovárali sme sa s ním nielen o tomto športovom podujatí, ale aj o súčasnej športovej činnosti.
S akými predsavzatiami si odchádzal na MS do Portugalska?
- Na prvých majstrovstvách sveta Goju-Ryu kadetov, juniorov a seniorov (WGKF) sa celkovo zúčastnilo asi 700 karatistov zo 42 krajín sveta. Reprezentační tréneri rozhodli v priebehu týždňa, že aj naša krajina zasiahne do bojov. Oznámenie, že aj ja sa zúčastním šampionátu, teda prišlo rýchlo a nečakane. Môj cieľ a predsavzatie boli jednoduché a jednoznačné: zabojovať a získať po účastiach na minuloročných majstrovstvách sveta i Európy nejaký cenný kov. Prvýkrát som mal pocit, že šťastena bude stáť aj pri mne, čo sa napokon i stalo. Som veľmi šťastný. Takýto neopísateľný pocit prajem všetkým ľuďom, ktorí niečo robia v akejkoľvek oblasti života. Chcem poďakovať za podporu svojim blízkym, škole, ktorú navštevujem, a všetkým, ktorí ma poznajú, aj za ich vyjadrenú pochvalu.
Aká bola cesta od tvojich vlaňajších prvých MS v Maroku až po terajšie striebro?
- Nemôžem hovoriť len o ceste k dosiahnutému výsledku, ale chcem povedať, čo za tým všetkým stojí - tréningy v klube, kopa driny, obetovaný všetok voľný čas príprave na reprezentačných sústredeniach a fyzické testy. Človek zbiera skúsenosti z rôznych šampionátov. Samozrejme, najkrajšie a možno najdôležitejšie je ísť prvýkrát na európsky alebo svetový šampionát. Maroko bolo pre mňa výzvou a neuveriteľnou skúsenosťou. V Portugalsku som zúročil doterajšie skúsenosti. Každá vyhraná súťaž a zápas posunie športovca dopredu. Konečne sa to podarilo aj mne, čo je pre mňa výzvou a ďalším odrazovým mostíkom.
Ako si sa dostal ku karate?
- Začínal som ako 6-ročný v telocvični u svojho otca. Pohyb a šport máme v krvi celá rodina, keďže rodičia aktívne športovali a otec sa stal trénerom karate v Starej Ľubovni. Nič netreba robiť nasilu. Ani mňa nenútili na karate, ale tento šport má svoje čaro. Je dynamický a pre mňa nesmierne potešujúci. Je pravda, že mať talent je dar. Možno som využil všetky svoje danosti. Najkrajšie je prvýkrát získať titul majstra Slovenska, čo sa mi podarilo, keď som mal 13 rokov.
Čo podľa teba rozhoduje o presadení v silnej konkurencii?
- Ako som už spomenul, najdôležitejší je talent. Ďalej je to presvedčenie, že chcem dosiahnuť nejaký cieľ, hoci aj maličký. Od tých najmenších sa neskôr odvíjajú aj veľké. Dôležité je mať aj pozitívny náhľad na všetko, na výhru aj prehru. Nemám rád zamračených ľudí. Medzi rovesníkmi sa vzájomne poznáme, súťažíme medzi sebou a každý je svojou osobnosťou. Pri zápase už potom rozhoduje momentálna psychická pohoda, rozum a nakoniec výbušnosť. Samozrejme, dôležité je aj zdravie.
Dá sa napredovať v kariére naďalej aj v karatistickom oddieli v rodnej Starej Ľubovni?
- Karate v Starej Ľubovni oslavuje v tomto roku 30. narodeniny. Za tie roky prešlo u môjho otca tréningovým procesom nespočetne veľa ľudí. Stále sa objaví nejaký talent (a nebolo ich málo). Mne sa podarilo získať niekoľko dobrých výsledkov a myslím, že za to musím poďakovať svojim tréningovým sparingpartnerom, ktorým je v prvom rade môj starší brat. Je takým mojím vzorom, lebo má neskutočnú energiu, silu a pozitívny vplyv na všetkých okolo seba. Myslím si, že medaila na svete dá motiváciu aj ostatným členom klubu. Náš klub sa radí výsledkami už zopár rokov medzi 10 najlepších na Slovensku. Som veľmi rád, že som prispel svojím výsledkom ako vicemajster sveta k zviditeľneniu mena nášho krásneho mesta Stará Ľubovňa vo východoslovenskom regióne i na Slovensku.
Čo je pre teba hlavnou motiváciou?
- Slovensko patrí medzi elitu svetových karatistov. Výsledky našich karatistov na medzinárodných súťažiach potvrdzujú našu špičkovú pripravenosť. O tom svedčia aj terajšie výsledky z Portugalska, kde sme pre Slovensko získali 17 medailí. Niet k tomu čo dodať. Aj Francúzi ako veľmoc v karate nás považujú sa seberovných súperov, preto každoročne absolvujú predprípravu na medzinárodné šampionáty na Slovensku. Konkurencia aj u nás doma je veľmi veľká a je veľmi ťažké sa presadiť. Motiváciu mi dávajú moje výsledky, ale aj pochvala trénerov za dobré zápasy. Veľký význam pre mňa má aj podpora rodiny či priateľov.
Na čo sa ešte sústredíš v tejto sezóne?
- Ešte v utorok som bol v Portugalsku a v nedeľu som už štartoval v Bratislave na medzinárodnej súťaži Rapid Cup, kde som získal 2. miesto. Minulý víkend nasledovalo 1. kolo slovenského pohára v Galante, kde som skončil tretí. Ďalšie kolo Slovenského pohára absolvujem v Košiciach 21. novembra a dovtedy sa ešte zúčastním niektorých klubových súťaží. Výsledky potvrdia nomináciu súťažiacich na majstrovstvá Európy vo februári v Srbsku. Bol by som nesmierne rád, ak by sa mi podarilo vybojovať si nomináciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
