Milujem knihy. S láskou pristupujem k ich výberu. Čítanie je pre mňa malým obradom. Najprv knihu ovoniam. Som typický "knihofilik". Čítam niekoľko titulov naraz. Ak nemám rozčítané aspoň tri, nie som vo svojej koži. Páči sa mi otvoriť jednu z nich a byť raz na ostrí noža Benchleyho Beštie inokedy v špionážnom svete Mata Hari či začítať sa do Slobodovej Lásky.

Aj ja mám svojich knižných favoritov. Počnúc Hellerovou Hlavou XXII, Parfumom od Süskinda, úvahami Simone Weillovej v spise Tiaž a milosť či nenápadnú knižočku, skôr rozprávku, Japonská hrdinka Celestína Testoreho z roku 1937. Niekoľko rokov fičím aj na Paulovi Coelhovi. Milujem prózu i filozofiu XIX. a XX. storočia, ale...

Určite aj vám sa stalo, že sa k jednej knihe neustále vraciate. Nemyslím tým návrat po rokoch, keď vás príbeh tak zaujal, že sa doň ponárate znova. Myslím knihu, ktorú nie a nie dočítať. Nie preto, že je nezaujímavá, ale preto, že akosi ešte nenastal správny čas na jej dočítanie a vstrebanie. Jej prelúskanie beriete ako výzvu, na konci ktorej sa vám otvorí nový rozmer. Ja jednu takú mám. Ľudstvo a dejiny Viktora Timura. Kniha s 500 stranami ponúka originálu filozofiu dejín s fenoménom človeka. Po nej siaham vždy, keď dočítam všetko rozčítané. V tomto medziobdobí paradoxne nepotrebujem mať rozčítané čokoľvek ďalšie.

Práve som ukončila stretávanie sa s Pirandellom a jeho knihou Jeden, žiaden, stotisíc, dočítala Tatarkove Prútené kreslá a zaujímavý príbeh matematiky v titule Eukelidovo okno od Mlodinowa. Po x-tý krát beriem do rúk Timuru. Záložka ostala na strane 222, začínam všeľudskými hodnotami a pokračujem v nádeji, že ten správny čas dosiahnuť métu 500 práve nastal.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš