Takzvaná "svitská záhradkárska vojna" pokračuje ďalšími bojmi, tentoraz priamo na radnici.
SVIT. Približne tristo záhradkárov sa o svoje záhradky na ploche asi 21 hektárov s mestom súdne sporí niekoľko rokov. Podľa špeciálneho zákona za určitých podmienok majú na ich vlastníctvo nárok podobne, ako Slovákom mestá boli povinné predať bývalé štátne byty. Mesto Svit ich nárok neuznáva a záhradky, ktoré má teraz zapísané v katastri, im podľa špeciálneho zákona dať nechce.
Dva a pol roka pred vynesením rozsudku
Zahradkári si v stredu petíciou vynútili mimoriadne rokovanie poslancov a žiadali ich stiahnutím žaloby ukončiť spor a prevod záhradiek. Poslanci tento návrh záhradkárov zamietli. Za túto možnosť hlasovali len dvaja. Predseda záhradkárskej osady Ján Masaryk tvrdí, že žaloba mesta je absurdná a sleduje jediný cieľ, preťahovať spor čo najdlhšie.
"Náš zákonný nárok potvrdil okresný aj krajský pozemkový úrad. Vo veci mesto na okresnom súde stiahlo žalobu dva a pol roka po začatí konania tesne pred vynesením rozsudku, keď sa sudca tomu nestačil čudovať. Také niečo urobí asi len ten, kto vie, že v rozsudku prehrá a má v úmysle ďalej naťahovať čas," myslí si Masaryk.
Masaryk: Nebráňte súdu rozhodnúť
Spor sa nakoniec kvôli ďalšiemu konaniu na krajskom pozemkovom úrade dostal na krajský súd. "Žiadame mesto, keď už nechce stiahnuť žalobu, aby nechalo súdy konať a rozhodnúť, kto má pravdu a aby rôznymi úskokmi už vynesenie rozsudku neodďaľovalo," povedal Masaryk.
Posledné plánované pojednávanie sa 28. septembra nekonalo kvôli ospravedlneniu právnej zástupkyne mesta Ingrid Čvirkovej. Tá novinám nechcela prezradiť presný dôvod, prečo sa v ten deň nemohla dostaviť. Rázne ale odmietla, že jej neúčasť by bola súčasťou taktiky v prípade.
Primátor: Aj s dychovkou
Slovenská republika dostala od európskeho súdneho dvora povinnosť umožniť mestám ako je Svit dostať za záhradky trhové ceny. Doteraz ich záhradkári v podobných prípadoch väčšinou odkupovali za nízke niekoľkocentové ceny za štvorcový meter. Vláda zmenu zákona predložila do parlamentu, prijatie novely sa očakáva v marci.
"Ak mesto dostane trhovú cenu, je to všetko v inej polohe. Záhradky vám odovzdáme aj s dychovkou," povedal primátor Rudolf Abrahám (nez.) záhradkárom.
Na otázku Korzára, či týmto vyhlásením nepriamo nepriznáva zámerné súdne prieťahy s cieľom vyčkať do marca, povedal, že nie. Záhradkár Masaryk tvrdí, že mesto záhradky za trhové ceny mohlo dostať už dávno a čakať vôbec nebolo treba. "Zákon umožňuje pozemky zameniť. Mesto by nám záhradky odovzdalo a štát napríklad vo Veľkej Lomnici mestu dal iné. Tie by potom mohlo predať za trhové ceny."
Primátor Abrahám toto riešenie neberie. "Mesto nemôže takto konať. Nevieme dopredu, aké pozemky by sme dostali. To je ako kupovať mačku vo vreci," povedal primátor. Všetky postoje mesta v kauze vysvetľuje zákonnou povinnosťou chrániť majetok mesta.
Priemyselná zóna
Masaryk za postojom mesta vidí vyššiu vopred naplánovanú hru. "V územnom pláne sú záhradky vedené ako priemyselná zóna. To aby od nás záhradkárov trikom vylákali čo najviac peňazí, ak súd rozhodne, že nám ich musia vydať."
Prednosta mesta Ján Hutník oponuje. Povedal, že od poslancov dostal úlohu zmeniť územný plán v danej lokalite naspäť na plochu využívanú ako záhradky.
Nadpis šedého boxu
Čo hovorili záhradkári
Pred poslancami vystúpil aj najstarší zo záhradkárov Ladislav Siebel. Povedal, že nechápe, ako mesto môže tak postupovať proti ľuďom.
Milan Vaško poslancom povedal, že ak by mesto záhradky odpredalo v minulosti, tieto koruny v investíciách už mohlo niekoľkokrát otočiť.
Mária Maďarová považuje postoj mesta za nespravodlivý a nevie ho pochopiť.
toti
Nadpis šedého boxu
Súdne prieťahy
Bývajú legálne aj nelegálne
Podľa Petra Piatnika z popradskej advokátskej kancelárie Fekete, Liptaj & Piatnik snaha predĺžiť a časovo natiahnuť súdne konanie je v praxi bežná. "Ide o využitie všetkých zákonných možností v prospech klienta, aby mu advokát pomohol, čo je jeho povinnosťou," hovorí Piatnik.
Príkladov, kedy to môže byť prospešné, je viacero. "Napríklad pri spore o zaplatenie dlhu dlžník môže natiahnutím času počkať, kým sa jeho firma dostane do konkurzu a zaplatí menej," hovorí Piatnik.
Rovnako pri spore o vypratanie priestoru. "Je rozdiel, či sa s z bytu, na ktorý nemáte nárok, musíte odsťahovať za mesiac alebo za päť rokov. Takisto očakávané prijatie nového zákona, ktorý bude v prospech klienta je dôvodom, kedy sa to oplatí," dodáva Piatnik.
Obštrukcie môžu byť aj nelegálne. "Ak advokát alebo účastník sporu použije účelovú péenku, ktorá nie je pravdivá. Vtedy druhá strana sporu môže požiadať súd o jej preverenie," vysvetľuje Piatnik.
Vo všeobecnosti, súdne prieťahy sú nežiaducim javom. Účastník sporu sa ich dopustí vtedy, ak napríklad nesplní lehoty na úkony, na ktoré ho vyzve súd.
Prieťahov sa však môžu dopustiť aj súdy. "Je to vtedy, ak súd nevykoná procesný úkon za dobu dlhšiu ako tri mesiace," povedal Piatnik. Vtedy možno žiadať príslušného sudcu alebo predsedu súdu o nápravu.
Pokiaľ sa takejto nápravy účastník sporu v zákonnej lehote nedovolá, môže sa obrátiť so svojou sťažnosťou na Ústavný súd. Sú známe prípady, keď za prieťahy v konaní takýchto ľudí Ústavný súd odškodnil. Všeobecne vymožiteľnosť práva a právny systém v danej krajine sa považuje za efektívnejší, čím sú možnosti na odďaľovanie vynesených rozsudkov menšie.
toti
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
