To jej napokon vynieslo až sľubný sedembodový náskok, čo môže byť pre mužstvo v jarnej časti výrazným odrazovým mostíkom pre útok možno aj do vyššej súťaže. V klube zavládla maximálna spokojnosť hlavne s výkonmi mužstva. To takmer vždy z vlastnej pôdy odprevádzalo súperov na cestu domov s poriadnym debaklom. Nesmiernym pozitívom bola aj vynikajúca defenzívna činnosť, pretože iba osem inkasovaných gólov v trinástich dueloch je výnimočný počin. O celkovom priebehu jesene, ktorá splnila očakávania, sme sa pozhovárali s trénerom mužstva Jozefom Sasom.
Máte za sebou prvú polovicu súťažného ročníka. Ste doposiaľ s účinkovaním v nej maximálne spokojný?
- Maximálne spokojný nebudem asi nikdy. Niežeby som bol maximalista, ale v niektorých zápasoch sme mohli ukázať určite viac a v niekoľkých sme išli pod svoje možnosti.
V čom vidíte azda najväčšie príčiny vášho postavenia na samom čele tabuľky?
- Je odrazom skonsolidovania kádra. Kým v predchádzajúcich dvoch ročníkoch sa v ňom kvôli migrácii za prácou vystriedala tridsiatka hráčov, v jesennej časti tohto ročníka sme si vystačili so sedemnástimi.
Na čo ste museli klásť hlavný dôraz, aby ste sa presadili v silnej konkurencii?
- V prvom rade bolo potrebné stabilizovať káder, aby sa nám nestávalo, že od zápasu k zápasu musím v základnej jedenástke vymeniť 6 až 7 hráčov. Z toho vyplýva, že zameriavať sme sa museli väčšinou na defenzívnu činnosť celého mužstva. Dôležité bolo taktiež aj vytvoriť variabilnú stredovú formáciu a oproti predchádzajúcim ročníkom zefektívniť koncovku mužstva, pretože tá bola žalostná.
Naplnili hráči vaše očakávania?
- Na začiatku súťaže hlavne v domácich zápasoch ma chlapci veľmi príjemne prekvapili. V prvých troch súbojoch na vlastnej pôde predvádzali futbal, ktorý sa musel páčiť aj náročnejšiemu divákovi. V umných kombinačných akciách ukázali množstvo futbalových nápadov a to, že to v práci s loptou dobre vedia. Navyše mali aj ochotu behať, ísť na doraz a výborná bola taktiež efektivita koncovky. Neskôr začala naša výkonnosť kolísať, ale tých svetlejších momentov bolo viac. Na súperových ihriskách sme však už neboli takí efektívni až na prvý polčas vo Vyšných Ružbachoch, keď sme boli pri streleckej chuti. Možno usúdiť, že celkovo to bolo dobré, ale musíme sa vystríhať takých výkonov, aké sme predviedli hlavne v druhých polčasoch v Kyjove, doma s Plavčom, vo Vyšných Ružbachoch a v Ľubotíne. Osobitnou kapitolou je náš výkon v susedskom derby v Jakubanoch, kde nás však nepodržala brankárska dvojka. Nastrieľali sme súperom 39 gólov, čo je priemer 3 góly na zápas. V ôsmich súbojoch sme navyše obstáli s čistým kontom, čo je taktiež výrazné pozitívum. Z toho všeobecne vyplýva, že úlohy sme splnili, ale pre ďalšie napredovanie musíme naďalej zodpovedne pracovať.
Vytvárať ideálne podmienky pre existenciu a rozvoj futbalu nie je pre žiaden klub u nás teraz určite jednoduché. Ste s tým vo vašom klube spokojný?
- Všetci sa dozaista snažíme, či už ide o hráčov, ale aj o výbor klubu. Finančné prostriedky získavame hlavne z rozpočtu obce, čo prekračuje 90 percent nášho pokrytia. Menšou mierou nám prispievajú drobní podnikatelia formou sponzorstva na jednotlivé akcie, ktoré náš klub počas celého roka organizuje. Podstatou však je, že prostriedky a podmienky, ktoré máme, zabezpečujú chod a existenciu futbalu v našej obci, jeho rozvoj v mojom chápaní však nie.
Ako hodnotíte súčasnú úroveň I. triedy aj vo všeobecnosti futbalu v okrese?
- Čo sa týka okresnej súťaže, tá je podľa mňa dostatočne vyrovnaná a oproti predošlým rokom sa mi zdá, že má aj vyššiu úroveň. Veľkú zásluhu majú na tom zanietení ľudia v každej obci, kde sa futbal hráva. Vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu sa starajú o výchovu hráčov a zabezpečovanie prostriedkov pri vytváraní podmienok pre jednotlivé kluby. Je to tiež zásluha FO Junošport Stará Ľubovňa, ktorý vychováva mladých adeptov z celého okresu. Tí, ak sa nepresadia vo vyšších súťažiach, tak sa potom vracajú do jednotlivých klubov v okrese. Tým okresná súťaž získava hlavne na taktickej a technickej vyspelosti, ako aj na samotnej atraktívnosti. Svoj podiel majú aj základné školy a učitelia telocviku, ktorí sa futbalu vo veľkej miere zodpovedne venujú. Tento kolektívny šport priamo v meste Stará Ľubovňa môžem však hodnotiť len ako jeho divák. Zdá sa mi, že oproti predošlým trom až štyrom rokom trošku pokrivkáva, ale prečo, to je skôr otázka pre iných ako pre mňa.
Čo osobne v tomto smere očakávate od nastávajúceho obdobia?
- V prvom rade začnem tým, čo by som privítal, a nie čo očakávam. Privítal by som, keby sa v Starej Ľubovni konečne začala hrať okresná dorastenecká liga. Je pravda, že veľa mužstiev zaradilo do svojich kádrov mladších hráčov, ale 15- či 16-roční hráči nehrávajú. Tým ich strácame a vo svojom futbalovom vývoji potom stagnujú. Privítal by som, keby v Novej Ľubovni začali hrať mladí talentovaní chlapci, len tí musia zmeniť prístup. Želám si, aby si Stará Ľubovňa udržala druhú ligu, pretože futbal v tomto meste má svoju tradíciu a určite si to aj zaslúži.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
