Napriek tomu, že pôvodná hra má už viac ako 120 rokov, nestratila nič na aktuálnosti. Krátke ľúbostné vzplanutie plné lásky a nenávisti, vzťah, ktorý nemá reálne východisko a túžba prežiť život, o ktorom snívame, sú častými motívmi aj dnešných dní.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Strindbergovo dielo je označované za psychologicky ladenú drámu, ktorá sa dočkala aj tradičného hollywoodskeho sfilmovania. Svoju podobu však našla aj na Spiši.
Charakter jej vpísal hosťujúci režisér Spišského divadla Srdjan Sekicki. Dielo švédskej dramatiky oživila trojica hercov Denisa Macalová-Ďuratná (slečna Júlia), Mikuláš Macala (sluha Jean) a Slavomíra Fulínova (kuchárka Kristína).
Konfliktné prestúpenie
Dej hry sa odohráva počas svätojánskej noci. Tá má už odpradávna svoje čaro a "očarila" aj hlavných protagonistov. Vytiahla z nich na svetlo sveta ich túžby, sny, lásku, nenávisť. Odkryla konflikt medzi nižšou a vyššou vrstvou, medzi snami jedného a druhého, medzi mužom a ženou. Slečna Júlia zrušila zásnuby. Túži byť dobývanou. Vyberie si sluhu Jeana, ten ju priťahuje svojou mužnosťou. On najprv odoláva, no podľahne svojej zvodkyni. Vyzná jej lásku a opantá romantickou predstavou úteku. Keď čaro noci opadne, Júlia si uvedomí svoj poklesok a od lásky je už len krôčik k nenávisti. Nenávidenia seba i "spolupáchateľa" poklesku. Milostný trojuholník, ktorý rozohrali herci v "kukátkovom" priestore, podčiarkol intimitu príbehu. Symbolizovala ho aj scéna ohraničená náznakom zlatej klietky. Tá niesla v sebe viacero významov. Vari najmarkantnejším bola nemožnosť vystúpiť postavám z ich sveta. Akonáhle sa v postavách Júlie a Jeana svety vyššej a nižšej vrstvy prestúpili, došlo ku konfliktu, ktorý nemá víťaza. O inom živote snívajú všetci traja, ale nie je možné naplnenie jedného bez obmedzení druhého.
Rozpačitá Júlia
Osobnosť hlavnej hrdinky je narušené nerovnováhou vzťahu jej rodičov. Matka pochádzala z nižšej, otec z vyššej vrstvy. Júlia u Jeana vidí šancu na zmenu, sluha v Júlii zasa šancu na lepší život. M. Macala v úlohe Jeana vierohodne vykreslil charakter sluhu, ktorého zmýšľanie samého o sebe vysoko prevyšuje jeho postavenie. Arogantné, pohŕdavé i hrané "zaľúbené" polohy mu diváci uveria. S. Fulínová - kuchárka Kristína sa objaví na javisku v úvode a závere hry. Jej postavenie, miesto v kuchyni, je presvedčivé, bez pátosu, s ľahkosťou si "stojí" za svojím sporákom. Na Júlii, D. Macalovej-Ďurátnej, je najväčšie bremeno.
V plynutí hry osciluje v troch polohách - frivolnej boháčky, zaľúbenej naivky a padlej ženy. Kým frivolnosť na javisku rozohráva vierohodne, zaľúbenú a vzápätí sklamanú a padlú ženu podáva divákovi trocha rozpačito. Miestami jej smútku, nenávisti, poklesku neuveríte. Akoby sa zlievali v jedno. Ale sú to iba momenty, ktoré nenarušia dojem z videného, prežitého.
Dobrý výber
Dielo A. Strindberga v podaní hereckého súboru Spišského divadla je však dobrým počinom. Na otvorenie malej divadelnej scény si nemohli lepšie vybrať. Hra Slečna Júlia zaujme, pobaví, prinúti premýšľať a určite nenudí. Skôr naopak, po hodine a pol sa vám možno ani nebude chcieť odísť. Je to kúsok, ktorý ocení aj náročnejší divák. Stojí zato prežiť ju spolu s hlavnými protagonistami v podzemnom štúdiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
