Vojaci z afganskej misie pristáli v Poprade

Vojaci, ktorí boli na misii ISAF v Afganistane, pristáli na popradskom letisku. Ich návrat domov bol komplikovaný, najskôr pochybila letecká spoločnosť, potom zaúradovalo počasie.

Agentúrny materiál sme nahradili autorským článkom redakcie Korzára.

Po ôsmich mesiacoch sa vrátili naši vojaci z misie v Afganistane späť k svojim rodinám. Na popradské letisko dorazili dnes krátko po pol deviatej ráno. Ich strastiplný let sa omeškal o asi 20 hodín. Na niektorých vojakov čakali na letisku manželky s deťmi, iní hneď po prílete volali svojim najbližším. Teraz ich čaká päťdňová karanténa v Novej Polianke.

POPRAD/NOVÁ POLIANKA. Anna Tokarčíková z Prešova si po dlhočiznom čase včera ráno na popradskom letisku konečne objala a pobozkala svoju lásku: "Manžel bol preč osem mesiacov. Bolo to veľmi ťažké, hlavne, keď máte doma dve malé deti. Teraz ho čaká päťdňová karanténa, potom si všetci spoločne užijeme nádherné Vianoce, ktorých sa už nemôžeme dočkať."

Pre manžela špeciálny vianočný darček ešte nemá: "Nestihla som to, strašne sa však teším, že sú v poriadku."

S manželom Jánom takmer denne komunikovala iba cez skype. So slzami v očiach povedala, že na celej misii bol najhorší práve prílet domov, ktorý trval namiesto päť a pol hodiny nekonečných zhruba 25 hodín.

Komplikovaný let minister kritizuje

Let skomplikoval nedostatok paliva v Kandaháre. Vojaci uviazli na letisku v Kábule. "Došlo k pochybeniu leteckej spoločnosti, ktorá nezabezpečila tankovanie v Kandaháre a lietadlo muselo načerpať palivo až v Kábule, čo spôsobilo niekoľkohodinové meškanie," uviedol vedúci tlačového oddelenia ministerstva obrany Ivan Rudolf.

Ministerstvo nebude tolerovať podobné zlyhania zmluvného prepravcu, ktorému rezort za služby riadne platí. "Budem rázne požadovať dôkladné vysvetlenie. Je neprípustné, aby naši vojaci po pol roku tvrdej práce mali takéto problémy pri návrate domov," uviedol minister obrany Ľubomír Galko (SaS).

Naši vojaci museli stráviť noc v hoteli v tureckom meste Trabzon. Ráno o piatej sa naraňajkovali a o siedmej pokračovali v ceste na Slovensko. Pod neskorší let sa podpísala aj hustá hmla a vietor.

"Prílet nám avizovali pol hodiny po polnoci. Keďže u nás je maximálna prevádzka do jedenástej v noci, nemohli sme ich prijať. Kontaktovali sme letisko v Košiciach, pre zlé poveternostné podmienky však leteli až ráno," spresnila riaditeľka letiska Poprad-Tatry Ivana Herkeľová.

Čatár: V telefóne som počul plno plaču

Čatár Peter Vašák z Prešova nám prezradil, že hneď v Poprade telefonoval so svojou ženou: "Po dlhočiznom lete som počul iba plno plaču." Doma naňho čaká aj deväťročný syn a štvorročná dcérka. "Všetkým som povedal, že hneď po karanténe budem aspoň dva dni iba s nimi. Sú mojou najväčšou radosťou," dodal. Priznal, že vojnová misia mu dala poriadne zabrať nielen fyzicky, ale aj psychicky. "Bolo to náročné, kontrolovali sme ľudí, vozidlá, stretávali sme sa s rôznymi osudmi."

Tvrdú šichtu začínali budíčkom pred šiestou ráno. "Pracovali sme od siedmej do siedmej. Dvanástky sme striedavo ťahali aj v noci," spresnil Peter Vašák. Na misii prvýkrát, teraz ešte nevedel povedať, či by si to znovu zopakoval.

Strážna jednotka našich vojakov v Afganistane denne prehľadávala okolo 1 000 osôb, 500 osobných áut a 150 kamiónov. Od jedného z vojakov sme sa dozvedeli, že posledné dva mesiace boli relatívne pokojné. Predtým však vraj aj každý druhý deň čelili raketovým útokom.

Vlado s Majkou. Na Vlada Ovčaríka z Jablonova čakala na letisku blízka príbuzná. Do Tatier sa neteší, najradšej by vraj šiel hneď za rodinou a priateľkou. Foto: mel