Ak chceli v stredoveku obvineného popraviť, potrebovali jeho priznanie viny. Až v desiatkach prípadov však k samotnému priznaniu donútilo ľudí mučenie. Predstavte si, mučenie bolo v tých časoch dovolené pomocou všelijakých zariadení. Predpokladá sa, že ľudí mučili aj v Starej Ľubovni a okolí.
STARÁ ĽUBOVŇA. Repliky originálnych nástrojov, takzvaných mučidiel môžete v týchto dňoch vidieť na vlastné oči. V Starej Ľubovni ich vystavuje mestská spoločnosť Marmon. Umiestnené sú na námestí v Dome ľubovnianskeho mešťana.
Výstava je originálna a lákavá zároveň
„Výstava je svojím spôsobom príťažlivá a pre ľudí by mohla byť veľkým lákadlom. Máme tu vystavených asi dvanásť nástrojov, ktorými v stredoveku mučili ľudí," priblížila nám Zuzana Dlugolinská z meštianskeho domu. Expozícia je zapožičaná z múzea v poľskom Nowom Saczi v rámci istého projektu prakticky až do Vianoc. Zatiaľ si ju prišlo pozrieť niekoľko školských skupín, vítaná je však aj ostatná verejnosť. „Niektoré deti pozerajú na jednotlivé prvky výstavy s veľkým úžasom. Pochopiteľne, že ich to zaujíma. Dokonca sa nám aj stalo, že jedno dievčatko sa bálo vojsť dnu. Atmosféra v Mestskej mučiarni je totiž svojská," poznamenala Z. Dlugolinská.
Ani katova manželka nevedela, čo robí jej muž
Kruté súdnictvo v stredoveku tvorili členovia mestskej rady. Cieľom procesu bolo vtedy vymôcť priznanie. Predpokladá sa, že podobné praktiky prebiehali aj na území, či v okolí Starej Ľubovne. Ako prostriedky vtedy slúžili presviedčanie a väznenie. Od roku 1254 však aj mučenie. V stredoveku hovorila teória o poprave až po priznaní viny. Mučenie alebo tortúra mala postupnosť. Obvineného najprv natiahli na škripec, potom ho týrali žeravými uhlíkmi. Na konci bola španielska čižma. Mučiarne boli zväčša v pivniciach mesta. Boli v nich lavice, háky, rebríky, nožnice, kliešte a ďalšie, doslova hrôzostrašné predmety. V mučiarni bol kat a tiež pisár, ktorý evidoval priznania. „Niekedy ani katova žena nevedela, čo jej muž vlastne vykonáva," povedala Z. Dlugolinská.
Čo možno neviete
Mučiace nástroje boli dômyselné a mimoriadne kruté
Koleso:
Krutý trest. Obeť priviazali s roztiahnutými nohami i rukami na koly. Kat jej potom zlámal všetky väčšie kosti ťažkým kolesom. Zúbožené telo vzápätí natiahol medzi lúče kolesa, ktoré nastokol na stĺp. Takto zohavené telo potom spálili. Iných zločincov ponechali havranom.
Škripec:
Výbava mučiarne. Obžalované osoby položili na stôl a rumpálom ich naťahovali tak, že sa im telá predĺžili viac než o štvrť metra. Obeti sa tak vykĺbili ramená, potom prípadne i kolená, lakte a bedrá.
Drevené vyslúchacie kreslo:
Obvinený si musel sadnúť do takto vylepšeného kresla so železnými hrotmi. Niektoré kreslá boli o to sadistickejšie, že sa dali rozpáliť ohňom pod ním. Útrapy, keď sa rozžeravený kov zabodol do nahého tela, boli neznesiteľné. Údajne ani jeden z obžalovaných nevydržal v tomto kresle dlhšie ako štvrť hodiny, a potom sa priznal k hocičomu.
Mučiaci klad:
Tento mučiaci nástroj sa používal tak, že sa obvinenému zasekli nohy alebo ruky medzi dve brvná. Takto prebýval vo väzení niekoľko týždňov až mesiacov. Odsúdený sa nemohol poriadne hýbať a tým mu zlyhalo svalstvo. Keď prežil v takýchto mukách, mal následky do konca života.
Španielska čižma:
Obvinený musel dať nohy do takto vytvorenej čižmy. Nohy mučeného zasunuli do oceľových obalov, ktoré postupným sťahovaním nohu skrvavili a deformovali. Pri silnejšom uťahovaní mohlo dôjsť k polámaniu kostí. Zapisovatelia tam už čakali, aby zachytili každé ich utrápené slovo.
Klietka hanby:
Za drobné krádeže, nočné výtržnosti, ohováranie alebo prostitúciu obyčajne dávali vinníka do klietky hanby. Aby však trest bol čo najúčinnejší, vyberali najmä nedele a sviatky, prípadne jarmočné dni, keď bolo v meste čo najviac ľudí. Taktiež za menšie prečiny odsúdili previnilcov na pranier. To znamená, že ich priviazali k stĺpu hanby, ktorý stál na námestí. Okoloidúci sa im vysmievali, pľuli na nich a hádzali do nich kamene. Kým v starej klietke hanby vinník sedel, na pranieri bol vyviazaný, na nohách mal veľkú kamennú guľu a ľudia na neho mohli pľuť.
Mučiaci ihlan:
Tento nástroj sa používal tak, že sa obeť doslova nastokla na ihlan. Na končatinách mala zavesené ťažké závažie. Následným pridávaním závažia došlo k potrhaniu vnútorných orgánov obžalovaného.
Mučiaci hák:
Silný hák bol vrazený pod rebrá obžalovaného, pričom spôsobil rozsiahle vnútorné zranenia. Po vytiahnutí háku do výšky začala pôsobiť váhy odsúdeného, takže hák začal drviť jeho slabšie hrudné kosti, čím spôsoboval ďalšie muky. V prípade, že pred popravou bol odsúdený silný, zdravý a primerane k tomu aj ťažký, čo bol Jánošíkov prípad, tak boli jeho zranenia väčšie a rozsiahlejšie a smrť prišla skôr. Ak bol slabšej telesnej konštrukcie, trpel na háku aj niekoľko desiatok hodín.
Kat a jeho nástroje:
Medzi katovými pomôckami nesmela chýbať sekera na popravy alebo na odtínanie končatín. Často používané boli aj cepy, zveráky na lámanie kostí rúk, nôh obvinených alebo takzvané goliere utrpenia. Mnohé boli navyše ešte vybavené rôznymi tŕňmi a hrotmi.
Golier utrpenia:
Toto železné koleso má na vnútornom povrchu ostré hroty. Tento "presvedčovací" nástroj bol voľne pripevnený okolo krku trpiaceho. Vždy keď sa obeť pohla, krk bol prepichnutý ostrými bodcami. Po chvíli krk týraného opuchol a agóniu obete ukončilo udusenie.
Železná posteľ:
Na posteli ležal obvinený a zatiaľ čo ho nútili vypovedať, prikladali pod ňu žeravé uhlíky, až kým sa nepriznal. Mnohí pod takýmto nátlakom bolesti hovorili aj to, čo nebola pravda.
Skeffingtonove okovy:
Tento železný nástroj bol ostrý ako veľké nožnice. Všimnite si na oboch koncoch okovy a nad stredovým bodom železný kruh. Do horných pút sa dávali ruky a do dolných nohy. Do kruhu v strede sa dávala hlava obete. V tejto polohe bol hodený priamo na zem. Nápor na svaloch vytváral takú agóniu, že konečným následkom pre obeť bolo obvykle šialenstvo.
Spracoval: Peter Rindoš
Expozícia. V Dome ľubovnianskeho mešťana teraz ponúka rôzne predmety. 
Klietka hanby. Aj toto bol jeden z trestov. Ľudí tu dávali hlavne počas nedieľ a sviatkov. 
Pisár. Ten zaznamenával priznania obvinených. 
Mestská mučiareň. Nachádzala sa zväčša v pivniciach. Aj túto výstavy organizátori situovali pod podlažia. Foto k článku: Peter Rindoš
Autor: rin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
