či cesty.

Na zimu som sa tešila aj ako gymnazistka. Na prvé lyžiarske zájazdy. Počas výšky som lyžovanie trocha zanedbávala. Viac učenia aj pohodlnosti. Na sneh som však nezanevrela. So synovcom a s neterkou sme si stavali snehuliaka. A na okamih som sa opäť cítila ako dieťa.

Už ako dospelák - vodič niekedy hromžím na zasnežené, neodhrnuté a šmykľavé cesty. Ale napriek tomu sa na zimu vždy teším. Adrenalín mi stúpa s každým centimetrom snehu. Dôvod je prozaický. Pred rokmi som vymenila lyže za snoubord. Odvtedy milujem zimu ešte viac. Keby mi niekto povedal, že sa na staré kolená nechám prehovoriť na jednu dosku, asi by som si o ňom pomyslela svoje. Ale teraz... Len čo si na seba nahodím snoubordistické gate, bundu, obujem dosku, som iný človek.

Pamätám si začiatky. Mala som a mám skvelého učiteľa. Milého a blízkeho. A silne motivujúceho. Keď som stála na doske prvýkrát, už po pár metroch padala na zadok azda stýkrát, boli slzy, zloba i nadávky, pomohli slová z jeho úst. "Vstávaj a dvíhaj ten tvoj veľký zadok a snaž sa nájsť rovnováhu. Naučil som to ženskú s väčším zadkom, tak to naučím aj teba." A viac ani nemusel. Hneď v závere svojho prvého dňa učenia som zjazdila generál na Plejsoch. A hoci nepatrím k profíkom, skôr ku klasikom, tú voľnosť na jednej doske si užívam.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš