Nasledovali výbuchy rakiet a petárd, ktorých obaly sa povaľujú popri ceste ešte aj dnes.
Ja som čas prelomu rokov strávila na dvore, kde som upokojovala svojho psa. Stáli sme tam, div sme neohluchli a triasli sme sa ako osiky. Ja od zimy, pes od strachu. Jeden známy povedal, že nie som normálna, keď dávam prednosť zvieraťu pred zábavou. Na internete som zas čítala názor, že prečo my psičkári hneď panikárime. Veď keby bola vojna, zvieratá by si na podobný hluk museli zvyknúť.
Na Nový rok som si pozrela správy. Boli tam už tradičné zábery z pohotovosti, na ktorú privážali ľudí s popáleninami tváre a rúk. Samozrejme od petárd. Potom som videla zhorenú chalupu rodiny z Kysúc, ktorá doplatila na nesprávne používanie pyrotechniky (tzv. zábavnej). Spomínam si aj na miesto, kde sa tento rok Silvester neoslavoval. Na obytné kontajnery v Nižnej Myšli, kde žijú ľudia, ktorých o vlastnú strechu nad hlavou obrala storočná voda.
Naši starí rodičia trávili posledný deň roka v kostoloch. Modlili sa a ďakovali. Nech už človek verí v Boha, vo Fica alebo len v samého seba, vždy má dôvod poďakovať sa za všetko dobré, čo v uplynulom roku zažil. A z toho zlého sa poučiť.
Ja ďakujem za to, že náš dom tento rok obišli prírodné katastrofy. Za prácu, ktorá v našom regióne nie je samozrejmosťou. A predovšetkým za to, že mojej mame v lete transplantovali obličku. Že nemusela tak ako minulé Vianoce odísť od štedrej večere do nemocnice a ani si nestihla rozbaliť darčeky. Možno som staromódna, ale na to je mne Silvester.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
