Fakty

Pod haváriu sa podpísal silný vietor a zlá viditeľnosť

Nehoda lietadla Československých aerolínií (ČSA) typu DC-3 Dakota si vyžiadala 22 obetí na ľudských životoch (18 cestujúcich a 4 členovia posádky).

Lietadlo na trase Bratislava - Košice pilotoval Vladimír Dráb (40). Pre zlé počasie dostal pokyn na pristátie v Poprade, kde začalo lietadlo riadený zostup. Ten spočíval v prelete letiska východným smerom, v obrátke so 180 stupňami a návrate v protismere na pristávaciu dráhu.

Problém spôsobil silný vietor, ktorý zaniesol Dakotu asi 38 kilometrov ďalej na východ, nad Levočské vrchy. Vplyvom nulovej viditeľnosti, nedokonalým navigačným zariadením a silou vetra robilo lietadlo zákrutu 3,5 kilometra severnejšie od osi zostupu. V miestach najvyšších hôr Levočských vrchov narazilo lietadlo do zalesneného kopca Škapová (1 231 m n. m. - podrobnejšie pozri mapu na konci článku).

Hľadanie trosiek zrúteného stroja sťažovala hustá hmla, sneh a nedostupný hornatý terén. Asi o pol štvrtej ráno sa jedna zo skupín pátrajúcich vojakov na čele z lesníkom Františkom Voščekom (19) priblížila k miestu havárie. Vošček tušiac, že je blízko, vystrelil do vzduchu. Ozvalo sa volanie o pomoc.

Početné zranenia a 12 hodín v krutom mraze prežili: Anna Paulíny, Vladimír Puchý, Anton Figula a Laura Jarná, ktorá svojim volaním ostatným zachránila život.

Zdroj: http://www.priestor.estranky.sk/clanky/tragedie-zeme/letecke-tragedie

korzar.sme.sk

Ohlasy

Dobová tlač rozpútala propagandu

Havária lietadla v Levočských vrchoch bola sústom aj pre vtedajšiu tlač. Pravda, referáty boli poriadne poznačené propagandou päťdesiatych rokov. Tak to bolo aj v prípade týždenníka Priekopník, ktorý vychádzal v Košiciach. O havárii lietadla priniesol obsiahly materiál:

... V stredu 18. januára došlo na Slovensku v oblasti Tatier k havárii civilného dopravného lietadla IM zn. OK-WDZ. Lietadlo našli v horách asi 12 km od dediny Torysky, okres Levoča. Z jeho trosiek vytiahli 4 zranených a 22 mŕtvych cestujúcich a členov posádky.

Anton Figula a Ing. Vladimír Puchý protestujú: V mene živých i mŕtvych

"Bolo to 18. januára. Vracal som sa popoludní lietadlom zo služobnej cesty z Bratislavy. Let prebiehal pokojne. Keďže som bol trošku unavený, zadriemal som. Prebral som sa na to, keď stroj prudko zabalancoval. Pozrel som sa von okienkom. V hĺbke všade samý samý les. Lietadlo prudko klesá! Koľko času ubehlo medzi zabalancovaním lietadla a haváriou, neviem presne odhadnúť. Azda minútu alebo dve. Pamätám len toľko, že keď som sa prebral z bezvedomia, bolo už po 15. hodine."

Anton Figula skončil svoje krátke rozprávanie. V izbe číslo 128 na druhom poschodí pavilónu košickej Štátnej nemocnice pre choroby chirurgické sa rozhostilo hlboké ticho. Mlčí aj manželka a dcérka raneného. Hoci tento príbeh iste už počuli viackrát, znova prežívajú jeho hrôzu a opäť si uvedomujú, o čo sú šťastnejšie ako rodiny tých 22 cestujúcich, ktorí sa už z bezvedomia neprebrali.

Okrem súdruha Figulu iba traja cestujúci prežili haváriu dopravného Čs. aerolínií pri Levoči. Jeden z nich, Inž. Vladimír Puchý, je na posteli oproti. Leží v pohodlnejšej polohe, lebo vo svojom nešťastí mal viac šťastia ako jeho druh. Má "iba" zlomeninu nohy, ruky, vymknutú kľúčnu kosť a nejaké tie pošramotené rebrá. Môže si už sadnúť, ba aj vstať a trocha chodiť. Inžinier Puchý naväzuje na vyprávanie svojho druha.

"Prudké zabalancovanie lietadla pocítil ucítil každý z cestujúcich. Prekvapilo nás preto, lebo bolo mimoriadne silné. Nebol to výkyv, aký zvykne byť od nárazu vetra alebo pri prechode do redšieho vzduchu. Až keď sme si v levočskej nemocnici na stránkach Pravdy prečítali úradnú zprávu o havárii a dozvedeli sme sa, že neďaleko miesta katastrofy našli zbytky balóna, vtedy sme pochopili."

Inžinier Puchý sa odmlčal, ako by hľadal primerané slová pre to, čo chcel ďalej povedať.

"Človek má tu, na nemocničnej posteli veľa času premýšľať. A tak som rozmýšľal nad sjazdovými referátmi, najmä nad slovami súdruhov Chruščeva a Molotova, ktorí hovorili o možnostiach mierového spolunažívania štátov hospodárskeho systému socialistického a kapitalistického. Kládol som si otázku, či si takto predstavujú mierové spolužitie mocnári západného sveta, pod ktorých ochranou sa vypúšťajú nad naše územie špionážne a štvavé balóny. V mene tých štyroch, ktorí prežili stretnutie nášho lietadla s balónom, i v mene tých, ktorí ho neprežili, protestujem proti týmto zločinným metódam!"

Odsudzujú zákernú činnosť podpaľačov vojny

Pracujúci Košického kraja s rozhorčením čítali úradnú zprávu o príčinách leteckej katastrófy pri Levoči, zavinenej americkým balónom, vyslaným nad naše územie americkými organizáciami zo základní v západnom Nemecku. V protestných rezolúciách ostro odsudzujú túto zákernú činnosť západných imperialistov voči mierumilovným národom. Pracovníci Červeného kríža Košického kraja v rezolúcii píšu: S hlbokým rozhorčením sme prijali správu, že príčinou tragickej smrti (...) bol balón, vyslaný záškodníckymi činiteľmi západných imperialistov. Týmto dali jasne najavo, že v narušovaní výstavby a nášho pokojného života nehanbia sa ničiť ani ľudské životy. Nás však nezastrašili a ani nezastrašia. Nedáme sa odradiť od svojej práce v prospech človeka.

Podobné rezolúcie poslali Ministerstvu zahraničných vecí i zamestnanci Lokomotívneho depa a Traťovej dištancie ČSD v Spišskej Novej Vsi.

Zdroj: Týždenník Priekopník, orgán Krajského výboru KSS v Košiciach - 27. januára 1956.

korzar.sme.sk, sam