Podľa slov riaditeľa spišskonovoveského úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Popadiča, príspevok pomôže obciam vyriešiť nielen odstraňovanie škôd po záplavách, ale aj preventívne opatrenia. Nezanedbateľný je fakt, že pokryje až 95 percent nákladov. Nezáujem o príspevok mohli ovplyvniť aj nedávne komunálne voľby, keď sa starostovia obávali pustiť do nových akcií či zimné obdobie.

SPIŠ. Možnosť žiadať o príspevok zaviedol rezort práce novelou zákona o službách zamestnanosti v septembri minulého roka. Cieľom je podporiť zamestnávanie ľudí evidovaných na úrade práce a zároveň pomôcť obciam a mestám odstrániť škody po povodniach a robiť opatrenia na ochranu pred nimi.

Žiadať do pol roka

Najčastejšie ide o práce ako čistenie korýt potokov a riek od nánosov, lesných bystrín, výrub drevín v blízkosti riek a potokov či odpratávanie odpadu po povodniach. Podľa slov vedúcej oddelenia služieb zamestnanosti Evy Tirpákovej, o príspevok postupne prejavujú záujem aj ďalšie obce, je ich približne do desať.

"Úrad poskytne príspevok na vytvorenie pracovného miesta pre uchádzača, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace. Zamestnávateľom môže byť obec, samosprávny kraj, právnická osoba - správca vodných tokov, vodohospodári," upresnila E. Tirpáková.

Požiadať o príspevok je možné najneskôr do 6 mesiacov od vyhlásenia mimoriadnej situácie v obci. V súvislosti s povodňami ide o vyhlásenie III. stupňa.

Prvé tri lastovičky

Príspevok sa poskytuje na dobu šiestich mesiacov. Mesačná výška na takto vytvorené pracovné miesto je 95 percent z celkovej ceny práce, maximálne do výšky dvojnásobku životného minima. Maximálny príspevok na jedno pracovné miesto na jeden mesiac je 476,16 eura, na 6 mesiacov 2 856,96 eura. Vlaňajšími letnými povodňami, podľa údajov ZMOS, bolo poškodených 130 obcí Slovenska. Medzi nimi aj obce na Spiši. O príspevok zatiaľ požiadali Hrabušice a Kolinovce v Spišskonovoveskom okrese a v Gelnickom ako jediná obec Margecany. Ako zdôraznil starosta Margecian Igor Petrík (nez.), v obci využívajú všetky možné dotačné či fondové príspevky. Hoci príspevok privítal, zdôraznil, že jeho uplatnenie je troška nejasné. Nejasné v súvislosti s tým, že práce spojené s odstraňovaním povodní či prevenciu na tokoch môže robiť iba správca toku, nie obce, keďže nie sú majetkom samospráv. Teda obce nemôžu ísť samy do všetkého.

Zaplavené záhrady i cesty

V obci však majú jasnú predstavu, v čom im príspevok môže pomôcť. "Chceme robiť tie veci, ktoré správca toku nerobí. Riešiť napr. aj dreviny na brehoch tokov. Tieto náletové dreviny odstrániť a tým vyčistiť okolie tokov. Sú bariérou vysokej vody a spôsobujú komplikácie," upresnil I. Petrík.

V čase povodní zaplaví v obci jedinú prístupovú komunikáciu do časti obce tzv. Nová Huta. Komunikácia vedúca popod železničnú trať ostala prejazdná s problémami takmer dva mesiace. Obcou pretekajú tri potoky. Tie pravidelne zaplavujú záhrady pri domoch. V katastri obce je aj Ružínska priehrada. Riešiť problém zaplavovaných ciest, záhrad i nánosov v priehrade plánujú možno aj cez tento príspevok. V spolupráci so správcom toku.

Podľa slov I. Petríka zamestnajú maximálne desiatich ľudí. Chcú vybrať kvalitných a zodpovedných, nie zamestnať armádu nezamestnaných.

Začnú na jar

Igor Petrík je presvedčený, že nižší záujem o príspevok ovplyvnili aj nedávne komunálne voľby. Starostovia sa pred nimi už nepúšťali do nových aktivít. Aj zimné mesiace mohli rozhodnutie ovplyvniť. "Na odstraňovanie či prevenciu sú zimné mesiace neštandardným časom, aj my sami určite aspoň mesiac počkáme, kým sa do prác pustíme," dodal I. Petrík, ktorý už prešiel školením integrovaného vodného manažmentu. Obec nateraz požiadala o príspevok vo výške 2004 eur.

Markušovce. Domy popri hlavnej ceste takto zatápala veľká voda v lete. Foto: šim

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš