Huncovčanov netrápi len znečistenie ulíc, ale aj fakt, že na stravu prispieva štát. Peniaze, ktoré by mali pomôcť deťom, tak končia doslova na ulici.
HUNCOVCE. "Najmä v lete musím v záhrade zbierať tégliky od jogurtov. Na ceste pred domom sú každý deň nahádzané papieriky od keksov a v kvetoch nachádzam hocijaké obaly od potravín a džúsov," hovorí dôchodkyňa Júlia Janíková.
"Človek príde domov z roboty a prvé čo musí urobiť, je upratovať neporiadok pri vlastnom dvore, za ktorý vôbec nemôžete. Ak sa to nesprace, špatí to, zapácha to, nečistoty sa môžu dostať do domu. Kosíme trávu, aby bola pekná, tégliky ho neskrášlia," pridáva sa ďalšia Huncovčanka Alena.
Školáci priznali vyhadzovanie
Podľa obyvateľov odpadky pochádzajú zväčša od rómskych školákov, ktorí navštevujú neďalekú školu. K výčinu sa nám priznali tri 12-ročné školáčky.
"Dávajú nám rožky, jablko a malinovku, ale niekedy nám nechutia, tak si to zoberieme domov alebo vyhodíme," povedali Agnesa, Mária a Erika. Dodali ale, že na desiatu sa obyčajne tešia.
Úrad práce o tom vie
Desiatu školákom zo sociálne slabých rodín prepláca úrad práce. Ten o probléme vie. "Máme informácie, že deti z viacerých škôl niekedy potraviny vyhadzujú," potvrdila vedúca oddelenia úradu práce v Kežmarku Gabriela Jadušová.
Zaujímalo nás, či je správne, aby potraviny z peňazí štátu končili na ulici. "Podľa mňa to nie je správne, ale v našej kompetencii nie je dohliadať na to, aby sa potraviny nevyhadzovali, to musia riešiť školy," uviedla Jadušová.
Spresnila, že vo veľkom rozsahu sa problém vyskytol v Rakúsoch. "Nie sú to, žiaľ, len obaly, ale častokrát práve samotné potraviny," dodala Jadušová. Automaticky sa natíska otázka, ako problém riešiť. Jadušová konštatovala, že úrad sa riadi predpismi a zákonmi, ktoré mu určujú, ako postupovať.
Vynášať jedlo zo školy je zakázané
Ako nám povedali učiteľky školy v Huncovciach, deti majú zákaz vynášať potraviny mimo školu. "Zjesť jedlo musia v triedach. Žiaľ, úplne všetky deti sa ustrážiť nedajú, a tak vzniká problém na ulici," povedala učiteľka.
Desiata zadarmo
- Dotáciu dostáva 8 169 detí
- Rodiny s deťmi v hmotnej núdzi majú podľa zákona nárok na dotáciu na stravu a školské pomôcky. Dotácia na školské pomôcky pre jedno dieťa na rok činí 33,20 eura.
- Na teplé obedy je to najviac v sume 1 euro na dieťa na deň a na stravovacie balíčky maximálne 0,35 eura. Balíčky sa dodávajú len tam, kde škola nemá školskú jedáleň. "V okrese Kežmarok dostáva dotáciu na stravu a školské pomôcky 8 169 detí v 63 školách a školských zariadeniach," spresnila Gabriela Jadušová.
- Niekedy na stravu deťom symbolickou sumou prispievali aj rodičia, po novom od tohto roku už nemusia. Databázy žiadateľov sa aktualizujú každý mesiac.
- O tom, čo si deti nájdu v balíčku, rozhoduje škola. Základ však tvorí čerstvé pečivo, šunka, maslo, ovocie alebo zelenina, keks a nápoj. Keď je v škole nad 50 percent detí v hmotnej núdzi, dotácie dostávajú všetci.
lab
Poznámka: Začnime pretŕhať tú hroznú niť
Vidieť, ako potraviny, ktoré platíte z vašich daní, ľahkovážne končia na zemi, človeka veľmi nahnevá. Navyše, ak dopadajú na trávnik, o ktorý sa s láskou staráte a záleží vám na kráse okolia.
Nahnevať sa a povedať: dobre, dosť! nevážite si, čo vám dávame, by ale bolo tým najhorším. Na každý problém existuje nový nápad, ktorý ho pohne ďalej. Tieto nápady by mali naši úradníci zhromažďovať a vykonávať.
Deti, ktoré vyrastajú v hrozných chatrčových podmienkach, kde nie je sprcha, nepraktizuje sa základná hygiena, rodičov každý deň vidia pri "robení lásky" a tak ďalej a tak ďalej, len ťažko možno viniť, že sa neprávajú podľa najslušnejších štandardov anglickej elitnej školy.
Ak by hocikto z nás vyrastal v takejto rodine, keď by ho do osady ako bábätko priniesol košík v rieke ako v rozprávke, asi by sa správal rovnako. Hoci by bol od základu "biely". Príklad pritiahnutý za vlasy, z ríše fantázie, povedia mnohí. Veľká skupina ľudí je ale na Slovensku presvedčená: "Rómovia to majú v génoch, sú takí, nič s tým neurobíte."
Príklady Štrby a Novej Lesnej napodiv ale ukazujú opak. Rómovia tam dokážu žiť "slušným životom". V Novej Lesnej nevyhadzujú odpadky, majú záhradky, kde sa starajú o kvety. Vedia podnikať, zarobiť si na živobitie. Áno, Rómovia sú dobrí hudobníci, talentovaní cimbalisti, niečo na tých génoch bude.
Chuť žiť v tej najhoršej biede nemôže mať ale v génoch nik. Pravda je taká, že ak raz detsvo prežijete v osade v Huncovciach či v slume v Rio de Janeiro, šancu na normálny život máte extrémne nízku. Tú niť treba prestrihnúť v Brazílii, aj na Spiši. Bude to čertovsky ťažké, bude to trvať roky až desaťročia. Ak si ale budeme stále hovoriť majú to v génoch, už teraz to môžeme rovno zabaliť.
Tomáš Tišťan
Autor: Natália Labudová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
