SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Krutá realita! Alebo len realita. S takým názorom odchádzali v sobotu totálne sklamaní fanúšikovia hokeja na Spiši.
Po tom, čo Novovešťania vyradili hladko 3:0 na zápasy Trebišov, očakávala sa v semifinále veľká hokejová dráme ešte pred rokom dvoch extraligových klubov. Na súperovom ľade Spišiaci prehrali 2:3 a 1:2. Vždy o jeden jediný gól.
Vedeli, čo hrať
Pri pohľade na zostavy oboch mužstiev sa dal očakávať veľký hokejový boj. Aj tí najväčší pesimisti tvrdili, že bude sa hrať na päť zápasov a rozhodne sa v Liptove. Zverencom Mariána Horvátha stačili na postup do finále len tri zápasy.
Áno, zverenci toho Mariána Horvátha, ktorého sme v minulej sezóne pod silným nátlakom fanúšikovskej obce vyhnali z klubu. Až v sobotu večer niektorí pochopili, že až takým zlým trénerom nebol. Zvlášť, keď videli hru a taktickú vyspelosť Liptákov. Tí rutinérsky zvládli dôležitý súboj a až hladko zvíťazili 4:1.
„Vedeli sme, že domáci budú búšiť, nahadzovať puky do našej tretiny a hlavne snažiť sa dávať góly. Na to sme sa hlavne pripravili. Prvá tretina vyznela lepšie pre domácich, no s tým sme rátali. Navyše v našej bráne bol výborný Palko. Z rýchlych protiútokov sme dávali dôležité góly,“ povedal po stretnutí maximálne spokojný tréner Liptovského Mikuláša Marián Horváth
Naznačil, prečo Novovešťania ťahali za kratší koniec: „Stav série 3:0 hovorí jednoznačne v náš prospech, ale zďaleka to nebolo také ľahké. Možno viac šťastia a rozvahy v koncovke chýbalo Spišiakom. Chcem poďakovať chlapcom za obetavý výkon a ideme do finále. Vyhrali sme síce veľkú bitku, ale ešte nie celú vojnu.“
S jedným gólom sa nevyhráva
Zo všetkých troch semifinálových duelov dokázali Novovešťania streliť štyri góly. To bol rozhodujúci faktor. Navyše v životnej forme chytal brankár Liptákov Matúš Palko. Na druhej strane domáceho gólmana Chovana záver základnej časti a celé play–off zastihli v nie najlepšej pohode.
„Chceli sme doma vyhrať. Strelíme jeden gól a chceme vyhrať? Bolo to ako v Mikuláši, šancí veľa a gól nie a nie dať. Potvrdilo sa, že Spišská má mužstvo bojovníkov, ale chýba hokejové umenie, kumšt na strelenie gólu. Napríklad v prvej tretine sobotňajšieho duelu sme nevedeli streliť gól ani do prázdnej bránky. Hostia mali jednu poriadnu strelu a bol z toho gól. Dokážeme znížiť na 1:2, urobíme hlúpe fauly a z presilovky inkasujeme ďalšie góly. Jednoznačne Palko chytal vynikajúco v tejto sérii a vychytal im postup,“ presne pomenoval príčiny semifinálového vypadnutia tréner Spišiakov Miroslav Ihnačák.
Museli by sme dlho hľadať v archívoch, keby sme chceli vypátrať, kedy sa na Spiši tak skoro skončila hokejová sezóna. Asi pred piatimi rokmi sme neprešli cez prvé kolo play–off cez Topoľčany. Teraz však bola iná situácia – mužstvo so skúsenými hráčmi, fungujúce zázemie HK atď... „Ani sneh ešte nezmizol a my už máme po sezóne,“ sklamane skonštatoval riaditeľ HK Spišská Nová Ves Marek Topoli.
Kedysi a dnes
Súboj Liptákov a Spišiakov priniesol aj dve kuriózne situácie. Tou prvou bol už spomínaný Marián Horváth. Pred dvoma rokmi dotiahol Spišskú Novú Ves do extraligy. Vedenie klubu podľahlo lavíne kritiky a tohto trénera odvolalo. V sobotu neprišiel na Spiš v úlohe „Zorra pomstiteľa“. Viacero kamarátov a blízkych mu po stretnutí poblahoželalo k postupu. Bez akýchkoľvek výčitiek či nebodaj nadávok. Tou druhou kuriozitou bol Michal Mravec. Pred ôsmimi rokmi taktiež pomáhal Spišiakom v jednom útoku s Petrom Veselovským a Petrom Filipom do extraligy a teraz ich vyradil.
„To boli krásne časy, keď sme pred siedmimi resp. ôsmimi rokmi bojovali o extraligu na Spiši. Vtedy sme v baráži dokázali vyradiť Nitru. Naozaj to boli krásne časy, na ktoré nikdy nezabudnem. Teraz stojím na druhej strane barikády. Hokejový život je už taký. Postúpili sme do finále, uvidíme ako sa nám bude dariť ďalej,“ povedal po stretnutí na Spiši dobre známy Michal Mravec.
POZNÁMKA
Je dobojované
Sezóna 2010/2011 sa pre hokejistov Spišskej Novej Vsi definitívne skončila!
Všetci dookola sa v sobotu večer pýtali: „To čo porobili tí naši hokejisti?“ Za ostatné roky to bola najkratšia sezóna. Ako sa hovorí: Úspech má veľa krstných otcov, ale neúspech je sirotou. Kto však v prípade spišskonovoveského hokeja ostal tou sirotou? Kacvinský? Topoli? Ihnačák – Vodila? Kto?
Možno sa urobí vyhodnotenie, predloží sa hodnotiaca správa, urobia sa určité uzávery, aby sa v budúcnosti takýmto veciam predchádzalo. Blá, blá, blá...
Jedno si však môžu do záverečnej správy napísať. Aká chaotická bola celá sezóna, taký chaotický bol aj jej záver. A ten chaos nebol ani tak vo vedení klubu, ale na ľade. Nikto z hráčov sa nemohol sťažovať, že zo strany klubu sa neplnili záväzky.
Zo sobotňajšieho smutného večera pridám dvojicu naozaj trefných vyjadrení.
To prvé je od človeka, ktorý sa pohybuje vo vedení – toto sú profesionáli? Takto hrajú profesionáli? Hráči si musia uvedomiť, za čo hrajú a čo budú robiť zajtra. To im vyhovuje, že sezóna sa im skončila už na začiatku februára?
A teraz jasný stručný názor (nemenovaného) hráča pri odchode do šatne – konečne sa skončilo to trápenie!!!
Presne tak. Už skončený ročník bolo jedno veľké trápenie. Žiadna periodicita majstrovských zápasov. Raz sme hrali s jedným súperom dvakrát či trikrát po sebe doma, potom sa mesiac vôbec nehralo na domácom ľade. Aj ten najvernejší divák len nechápavo krútil hlavou. Nehovoriac o výsledkoch. Raz sme doma dokázali poraziť L. Mikuláš 11:1 (22. októbra) a o dva dni doma sme zahanbujúco podľahli Breznu 4:6.
V predošlých sezónach, keď sa bojovalo o postup z I. ligy, Spišská Nová Ves bola vždy na čele tabuľky a do play–off išla z prvého miesta. Teraz sa to ukázalo ako veľký hendikep. Tretie miesto znamenalo, že semifinále sa začínalo v Liptove. Čo z toho, že v oboch zápasoch sme u nich boli lepší, že aj v sobotu sme búšili do súpera. Konečný stav 3:0 hovorí jasne v prospech Liptovského Mikuláša.
Samostatnou kapitulou je fanklub. Väčšinu sezóny bol ich sektor ľudoprázdny. Prišli na začiatku sezóny a hlavne na jej konci. V sobotu dokonca vylepili veľké heslá o (ne)konci sezóny. A potom znova odvolávali. Tentoraz manažéra klubu Kacvinského. Ak si ešte trochu pamätáte, pred vyše rokom „odborníci“ z fanklubu odvolali tréner Mariána Horvátha (extraligový zápas s Nitrou). Kde je dnes Marián Horváth a kde Spišská Nová Ves?
Ak už hovoríme o tréneroch, všetka úcta k hernému majstrovstvu excelentných hráčov Ihnačák – Vodila. K ich trénerskému umeniu na Spiši počas celej sezóny len jeden poznatok – nevedeli hráčov naučiť ani systém počas presiloviek, ktoré boli riadne chaotické. Hovoriť o tom, ako celú sezónu miešali zostavu, že počas celej sezóny nefungovali zohraté päťky resp. útoky, nemá zmysel. Bola to jedna veľká hokejová bieda.
Konečne sa to trápenie skončilo!
Jozef Petruška
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
