Včera som to už nevydržal a kolegovi, ktorý sa tiež kauze podrobne venuje, som poslal SMS. "Dal som príkaz na platbu, peniaze na štadióny v Kežmarku a Levoči nabehnú do konca týždňa," a podpísal som sa menom istého Jaromíra R. Odpoveď prišla rýchlo. "A odkiaľ sú tie peniaze? Ako Vám mám veriť, keďže SMS nie je z vášho čísla?" pýtal sa kolega v esemeske.
Tu som si povedal, túto hru sa ešte oplatí hrať, a tak som odpísal: "Akonáhle jedna televízia na obrazovke zverejnila SMS s mojím číslom, bol som nútený zmeniť ho. Môžem Vám zaslať skeny bankového príkazu. Chcem očistiť svoje meno." Odpoveď znova nenechala na seba dlho čakať: "Pošlite mi skeny na uvedený email@bodka.sk. Čím skôr."
Uf, ta to už vážne, povedal som si. Mohol som to hrotiť ďalej, ísť vyrobiť nejaké skeny, alebo zavolať kolegovi zo svojho známeho čísla, že Jaromír R. sedí u nás v redakcii a nech si príde natočiť skeny. No napokon som rýchlo zavolal a priznal sa, že som iba seriózny vtipkár. Išlo mi o to ťa pobaviť a rozosmiať na ráno, povedal som kolegovi. Ten vtípek prijal s úsmevom, aj keď dodal, že môžem čakať odvetu. V našej redakcii sa tiež smiali z toho slova, že seriózny vtipkár, ako som sám seba nazval. Ironicky, samozrejme.
Táto dumka ale nie je o tom, že keď vás nik nepochváli, tak sa treba sám, že aký som vtipkár. Smutné je, že esemesky tohto znenia istý pán rozosielal mnohým ľudom, stavbárom, primátorom, developerom. Žiaľ, v jeho prípade to už nebol vtip. Aj keď to nebola ani pravda.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
