POPRAD. Ide o jedného zo zanietencov, ktorí už dlhoročne venujú bližšiu pozornosť a zvýšený záujem popradskému futbalu. Po postupe z najvyššej regionálnej súťaže do II. ligy skupiny Východ nastala v hlavnom meste pod Tatrami eufória, ktorá sa prejavila ešte určitý čas počas účinkovania medzi druholigovou elitou. O jej zotrvanie a bezproblémové pôsobenie v náročnej a herne vyrovnanej súťaži práve v tejto sezóne sa svojím zanietením a entuziazmom pre účinkovanie klubu ako takého vo všetkých vekových kategóriách podieľa najmä súčasný prezident, ktorého sme v nastávajúcom rozhovore požiadali o bližšie zhodnotenie súčasného stavu ”koženej” v Poprade, o ktorej sa neustále vedie medzi priaznivcami množstvo rôznych, prevažne horúcich diskusií.
S akými plánmi a cieľmi ste prišli do pozície predsedu popradského FK?
”Mojím hlavným zámerom bolo v prvom rade a úvodnej fáze čo najviac pomôcť tomuto klubu hlavne preto, že už pri jeho zakladaní som bol oslovený ako jeden zo sponzorov. Chcel som predovšetkým zlúčiť a vybudovať kvalitné zázemie v mládežníckej základni, ktorá v období, keď sa ešte tento klub zakladal, bola v rozpoloženom stave. Boli sme si plne vedomí, že iba postupnými krokmi a koncepčnou prácou sa môžeme dočkať vytúženého ovocia a efektu pri A–mužstve. V súčasnosti sa to v podstate aj podarilo, pretože súčasný káder seniorov tvorí väčšina našich odchovancov. V tomto trende by sme preto veľmi radi chceli pokračovať čo najďalej, pretože podľa mňa jedine takýto spôsob práce pri futbale pomôže klubu pracovať s vyrovnaným rozpočtom a následne na to ho postupne aj znižovať.”
Počítali ste po vašom prevzatí funkcie prezidenta FK, že zmeny pôjdu rýchlejšie?
”Dozaista som neočakával, že sa budem musieť vysporiadať s náročným trendom a množstvom prekážok, s ktorými som sa stretol počas tejto dosť namáhavej práce. Musím podotknúť, že z roka na rok sú čoraz väčšie a ťažšie zdolateľné. Niektoré z nich podľa môjho úsudku sú dokonca až také ťažké, že sa mi zdá, že začíname bojovať s veternými mlynmi.”
Čo podľa vás popradský futbal momentálne potrebuje asi najviac a ešte sa toho nedočkal?
”Keďže pod Tatrami máme náročnejšie klimatické podmienky, nepochybujem hlavne o tom, že azda najväčším problémom sú nedostatočné tréningové a hracie plochy. V podstate plných päť mesiacov v roku sme nepretržite nútení hľadať náhradné riešenia. Tým je to pre nás jednak finančne, ale aj časovo náročné, pretože prakticky od novembra do polovice marca nemôžeme ani poriadne trénovať, nieto ešte hrať. Najviac na to jednoznačne dopláca mládež, pretože kvalitné hracie plochy sú dosť podstatný a výrazný činiteľ v ich ďalšom futbalovom raste. V druhom rade je dosť veľkou Achillovou pätou spolupráca s podnikateľskou sférou v rámci tohto mesta. Treba totiž poznamenať, že podpora pre menšie športy, ako je hokej, ktorý je tu hlavnou prioritou, je alarmujúca. V podstate je dosť veľkým problémom zabezpečiť financie na chod klubu a na to, aby sme jednotlivé ciele, ktoré sme si predsavzali, postupne plnili a dotiahli ich aj do úspešného konca.”
Máte niekedy pocit, že nadšenie, ktoré po vašom nástupe do funkcie prezidenta FK prevládalo, už vypŕcha?
”Nepochybne, že niekedy mávam dosť frustrujúce pocity, pretože podmienky, v akých futbal u nás vykonávame, sú naozaj príliš náročné. Domnieval som sa, že ak sa nám podarí ukázať ľuďom v Poprade, že futbal sa dá robiť aj na dostatočnej dobrej úrovni pri relatívne nízkych nákladoch, presvedčíme najmä podnikateľský sektor, aby sa na nás pozeral inými očami, ako to bolo v minulosti. Žiaľ, až na pár výnimiek potrebná pomoc a spolupráca k nám stále neprichádza. Z toho vyplýva, že dennodenne musíme zápasiť s nepríjemnými javmi, s akými by sa klub v takej vysokej súťaži a v desiatom najväčšom meste na Slovensku a s takouto infraštruktúrou vôbec nemal stretnúť.”
Prečo podľa vás ľudia do popradského futbalu investujú iba minimum financií na celkové pokrytie k činnosti FK?
”K tomu sa môžem ja konkrétne iba ťažko vyjadrovať. Treba sa podľa mňa skôr opýtať konkrétnych ľudí, ktorých sme požiadali o rozvoj spolupráce. Možno ide aj o akúsi nedôveru, ktorá pramení z minulosti. Ďalším problémom je aj fakt, že Poprad je hokejové mesto a tento šport má v ňom dlhodobú históriu. Z toho vyplýva, že aj potrebné financie neustále prúdia práve tu a ďalšie kolektívne športy sú viac-menej v ústraní. Myslel som si však, že po postupe do druhej ligy dôjde k obratu. Naopak, napokon som ostal nemilo prekvapený jednou dôležitou vecou. Až vtedy som pochopil, že pri eufórii po postupe nám veľmi veľa ľudí len prialo a sľubovalo, že budú nepretržite pri nás stáť. Prebojovať sa takmer z najnižšej regionálnej súťaže až medzi akúsi slovenskú futbalovú elitu nie je vôbec jednoduché. Navyše, ak chcete, aby ste v nej obstáli čo najlepšie, musíte mať okrem kvalitného hráčskeho potenciálu zabezpečenú aj finančnú stránku. Práve táto skutočnosť ovplyvnila po spomínanej eufórii množstvo sponzorov. Tí ma však napokon nemilo prekvapili, keď od futbalu odbehli a čakajú, ako sa celková situácia v tomto športe bude v blízkej budúcnosti vyvíjať.”
Popradské tímy staršieho dorastu a seniorov získali v jesennej časti minimum bodov, čím si svoju situáciu skomplikovali. Ako si to vysvetľujete?
”Čo sa týka staršieho dorastu, je to dozaista dosť veľký problém, no nie každý ročník dokáže byť silný. Všetko vyplýva z demografického vývoja daného ročníka a ak je v danom ročníku málo chlapcov, tak je ťažké robiť nejaký kvalitatívny výber, ale ste odkázaný skôr na kvantitatívny nábor. V súčasnosti sa práve v tejto kategórii nachádza mix hráčov takýchto slabších ročníkov. Čo sa týka seniorov, tu je to pre mňa dosť bolestivé už preto, lebo už pred samotnou sezónou sme si spoločne s trénermi povedali, že sa pokúsime bojovať o špicu tabuľky. Predurčoval to k tomu jednak káder a následne aj letná príprava, pretože chlapci dávali do nej všetku zodpovednosť. Prišiel však nešťastný hudobný festival v úvode augusta, po ktorom došlo k určitej frustrácii niektorých hráčov. Následne sa to prenieslo do úvodných súťažných duelov. Ak k tomu prirátam šťastie, ktoré v každom športe potrebujete a ktoré sa od nás v niektorých zápasoch odklonilo, prípadne nepresvedčivé výkony rozhodcov v dvoch zápasoch, situácia sa iba viac zhoršovala. Boli sme preto nútení spoločne s trénermi chlapcov čím skôr dostať z letargie. V tréningovom procese sa všetko javilo vynikajúco, no keď prišiel majstrovský duel, v hlavách hráčov niečo negatívne ostalo. Postupom času to už v klube nabralo prevažne negatívny smer a plnenie jednotlivých záväzkov bolo čoraz horšie.”
Ste presvedčený, že súčasný káder seniorov má dostatočnú silu na to, aby v odvetnej časti čím skôrpredišiel vážnym problémom v záchranárskom boji v súťaži?
”V súčasnosti, keď prebieha zimná príprava, som postrehol, že chlapci do nej dávajú celé svoje srdce a svoje úlohy si plnia veľmi zodpovedne. Káder je podľa mňa taktiež dosť kvalitný a som presvedčený, že ak všetci hráči v ňom pochopia situáciu, k akej počas jesennej časti došlo, nás činovníkov klubu a všetkých priaznivcov presvedčia o svojej kolektívnej sile, či už po hernej, ako aj morálnej stránke. Dôležité bude zachytiť úvod odvetnej časti, v ktorej sa proti nám postavia súperi s určitými ambíciami. Práve výsledky z týchto stretnutí nám ukážu, akým smerom sa bude naše postavenie v tabuľke uberať. Navyše si nesmieme dovoliť strácať body na domácej pôde, pretože to by naše umiestnenie výrazne zhoršilo. Ja som však jednoznačne presvedčený, že nášmu tímu sa podarí odlepiť od dna tabuľky do jej pokojných vôd už v úvodných kolách a nebudeme o udržanie sa v súťaži bojovať až do posledného kola.”
Pretrvávajúcim problémom popradského futbalu sú čoraz komplikovanejšie podmienky na tréningovú činnosť a odohranie majstrovských duelov, čo brzdí akékoľvek napredovanie futbalu v tomto období. V čom podľa vás hľadať hlavné príčiny tohto negatívneho stavu?
”Treba v prvom rade poznamenať, že v rámci rozvoja a výstavby infraštruktúry nielen pre tento FK, ale aj celý podtatranský región sa tu dlhé roky nič neuskutočnilo. Mrzí ma, že pri výstavbe tréningových plôch a centier sa zvýšená pozornosť venovala klubom v blízkosti Bratislavy a na okolie pod Vysokými Tatrami sa neustále zabúdalo. Mnohí z vekovo starších priaznivcov z futbalovej histórie určite dobre vedia, že práve do Vysokých Tatier ešte pred rokom 1989 chodili na zimné sústredenia takmer všetky prvoligové kluby ako aj reprezentácia ČSSR pred dôležitými medzištátnymi stretnutiami. Preto dúfam, že po tlačovej konferencii s novým prezidentom SFZ Kováčikom, ktorá sa v Poprade uskutočnila v novembri minulého roku, sa celková situácia konečne obráti k lepšiemu. Musíme však byť na druhej strane trochu aj realisti, pretože ak tu niečo kolabovalo plných 20 rokov, nemôže dôjsť k náprave v priebehu jedného roka akýmsi šibnutím čarovného prútika.”
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
