POPRAD. Tí svojimi výkonmi a výsledkami priťahovali do hľadiska popradského futbalového štadióna veľké množstvo priaznivcov, ktorí im postupom času ostali verní. Výrazným pozitívom boli nielen atraktívne súboje so všetkým, čo k nim patrí, ale aj zanietenie funkcionárov a hráčov tímu. Jedným z takých, ktorí prežili v popradskom kolektíve svoju pestrú kariéru, je aj František Budaj. V nasledujúcom rozhovore sme sa s týmto bývalým hráčom pozhovárali, aby nám priblížil svoju bohatú osobnú kariéru.
Na čo počas vašej kariéry v minulom období najradšej spomínate?
“Počas môjho hráčskeho obdobia v popradskom klube môžem otvorene povedať, že najlepšie sa mi spomína na začiatky v dorasteneckom klube v roku 1982 pod vedením hlavného trénera Grajsingera. V tomto čase sme tvorili skvelý kolektív, pričom sa nám herne i výsledkovo veľmi darilo, pretože sme vyhrávali zápas za zápasom. Tieto úspechy boli pre mňa skvelým odrazovým mostíkom počas môjho nastávajúceho pôsobenia v “A” mužstve pod vedením trénerov Jarabinského, Kunerta a Balaska. Keďže si ma práve oni vybrali do “A” mužstva, touto cestou im ďakujem za ponúknutú príležitosť stať sa jeho stabilným hráčom. Mojím prvým duelom bol súboj na trávniku vtedajšieho ZŤS Dubnica nad Váhom, ktoré bolo tým pravým impulzom do ďalších súťažných meraní síl. Počas tohto seniorského hráčskeho obdobia mi v pamäti tkvie najmä stretnutie Vagónky Poprad s Plastikou Nitra, ktorý sme pred vyše tritisíc divákmi vyhrali 4:1 a podarilo sa mi v ňom vsietiť jeden zo štyroch gólov do brány súpera spod Zobora.”
Ako by ste všeobecne porovnali vývoj futbalu v Poprade a okolí so súčasnosťou a obdobím, keď ste aktívne pod Tatrami hrávali?
“Treba poznamenať, že každý z klubov pod Tatrami, v ktorých som počas mojej karié〜ry hrával, mal svoje špecifiká. Nemohol som ich z môjho pohľadu navzájom porovnávať, či už po výkonnostnej, finančnej, ale ani hráčskej stránke. Čo sa týka celkovej situácie v dnešnej futbalovej dobe, azda ma najviac mrzí veľmi malý záujem mládeže o tento najpopulárnejší kolektívny šport. Kvalitných futbalistov je potom čoraz menej a to sa následne dokáže odzrkadliť na vývoji futbalu práve u nás pod Tatrami. Pozitívom je azda iba zvýšená úroveň v týchto FK v porovnaní s minulým obdobím.”
Doba a životný trend sa dozaista zmenili, to sa dá pochopiť. Nezdá sa vám však že počas vašej kariéry bavil futbal nielen ľudí, ale aj samotných hráčov akosi viac ako v súčasnosti?
“Nepochybujem o tom, že niekedy hrali najmä futbalisti pre divákov. Teraz mám pocit, že je to už inak, pretože nielen v samotnom futbale, ale niekedy aj na ihrisku často prevládajú nejaké iné záujmy. Mnohí hráči považujú futbal za akúsi prácu a chýba im potrebný futbalový kolektívny duch. Musím poznamenať, že niekedy, či už po vyhranom, ale aj prehranom zápase, sme si našli spoločný čas na seba a futbal bol pre nás stále len zábavou. Dnes je tomnaopak, pretože najmä po prehranom súboji, ak niekto naznačí v tíme akúsi chybu, hneď sa cíti urazený, čo znamená, že morálne vlastnosti hráčov na vyššej úrovni idú bokom.”
Nenastal niekedy počas vašej kariéry okamih, že by ste najradšej všetko vo futbale “zabalili”?
“Počas mojej dlhoročnej kariéry, ktorú som odštartoval v Spišskom Bystrom, mi ani raz nezišlo na um, že by som hodil kopačky niekde do kúta a nechcel ich už vidieť. Vyplýva to možno aj z toho, že som ani raz nemal vážnejšie zrazenie, ktoré by mi akosi skomplikovalo moju futbalovú činnosť. Všetko prebiehalo stále bez problémov a osobne som šťastný, že som zdravotne fit a futbal mám stále veľmi rád.”
Chýbajú vám vo futbale akési maličkosti, ktoré boli niekedy samozrejmosťou?
“Ten, kto aspoň trochu rozumie futbalu, určite vie, že v dnešnom futbale je podstatne dosť rozdielov oproti tomu, ako sa hral futbal pred vyše 20 rokmi. Dnešný futbal je omnoho rýchlejší a dynamickejší a zároveň je aj väčší predpoklad akýchkoľvek zranení. Keďže v dnešnom futbale prevládajú výbušní, nabehaní a takticky vyspelí hráči, chýba mi preto hlavne viac zábavných typov hráčov, ktorí by sa niekedy aj veľmi radi pomaznali s loptou. Tým by robili nielen pre seba, ale taktiež aj pre divákov šou, akú by si futbal určite právom zaslúžil.”
Koľko času v súčasnosti ešte aktívne venujete futbalu?
“V súčasnosti, keď je už toho času aktívneho pohybu podstatne menej, sa zvyknem aspoň raz do týždňa stretnúť s bývalými spoluhráčmi a spoločne s nimi si ísť zahrať futbal, či už do telocvične, alebo počas teplých letných dní na vonkajšie, zväčša malé ihrisko. Navyše tvoríme aj v Poprade podstatne dosť známy Old Boys tím, ktorý si chodieva čas〜tokrát aj zasúťažiť na rôzne turnaje a priateľské stretnutia, či už v blízkom regióne, alebo aj vo vzdialenejších mestách. V nich sa prevažne stretávajú starší futbaloví veteráni, ktorí sa už zväčša navzájom veľmi dobre poznajú a celé športové podujatia sa preto nesú vo výbornej futbalovej atmosfére. Nepochybujem však, že ak mi to v budúcnosti čas a nejaké povinnosti, ktorých nie je až tak veľa, dovolia, určite veľmi rád pomôžem, či už ako tréner, alebo aj jeden z členov realizačného tímu FK, ktorý o moje služby prejaví záujem.”
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
