POPRAD. Pre Jozefínu Trembáčovú a jej rodinu je 13. marec 1911 veru pamätný deň. Babička spod Tatier sa už túto nedeľu dožíva úctyhodných sto rokov. Ako to robí, že je stále svieža a vitálna? "Každé ráno som sa pomodlila a zašla do kostola. Postarala som sa o celú domácnosť a svoje štyri deti. Po práci na poli som sa večer opäť venovala modlitbe a svojim ratolestiam," prezradila jubilantka.
Dala si štamperlík vínka a neprejedala sa
Jozefína si zvykla dať štamperlík červeného vína. Po celý život sa stravovala veľmi striedmo. "Mäso sa jedlo iba raz týždenne, neboli naň peniaze. Nikdy sa neprejedala. Keď jej bolo zle, dala si aj dvojdňový pôst," zaspomínala jej dcéra Mária Řehánková.
Pani Jozefína aj teraz siaha zväčša po cestovinách. Chutia jej aj zeleninové polievky, prívarky, tekvica, špenát či kel. Tvrdý alkohol, káva či hýrenie storočnú babičku nikdy nelákali. "Držal ju duchovný život," doplnila Mária. Jozefína si pochutí na ovocných šťavách, čistej vode a v zime zvládne aj čaj.
V tom, že sa dožila takého krásneho veku, vraj zohral veľkú úlohu aj tatranský vzduch. "Ľudia pod Tatrami sa dožívajú viac rokov," povedala Jozefína. Počas života nebrala žiadne lieky. A hoci má už sto rokov, dáva si iba polovicu tabletky na tlak, raz mesačne na osteoporózu a občas zje liek na spanie.
Život sa jej zmenil po úraze
Pani Jožke sa v roku 2006 prihodil cestou do kostola úraz. Spadla a zlomila si krčok na pravej nohe. "Lekári jej nedávali veľkú nádej, no ona to pevnou vôľou dokázala. Chodila na rehabilitácie a dnes je medzi nami," prezradil jej 70-ročný syn Ladislav.
Po 70 rokoch života v Poprade-Veľkej si ju po úraze vzala do opatery dcéra Mária. Už dva roky žijú spoločne v jednej domácnosti vo Veľkej Lomnici (okres Kežmarok). "Je to veľmi náročné, pretože som s mamkou takmer nonstop. Niekedy večer nepozerám ani televízor. Každý deň ma čaká upratovanie, mamkina hygiena, raňajky, dopoludnia si trošku pospí, medzitým chystám obed a popoludní si mamička ide opäť ľahnúť. Je to ako život batoľaťa," zverila sa nám Mária.
Najhoršou zaťažkávacou skúškou sú pre ňu noci, keď sa občas babička zobudí aj osemkrát. "Veľmi by mi uľahčilo, keby v Poprade existoval denný stacionár, vtedy by som si aspoň na pár hodín oddýchla," povedala Mária. Keď jej nepomôžu súrodenci, na starostlivosť ostáva úplne sama.
Ani v stovke nepotrebuje okuliare
Mária obdivuje na svojej mamku úžasnú silu a vytrvalosť. Syn Ladislav si najviac váži jej skromnosť, duchovnú hodnotu a pracovitosť. "Celý život pracovala, nikdy neposedela. Rada štrikovala, šila. Blízka jej bola aj charita a deti z Afriky," upresnil syn Lacko.
Pani Jožka pochádza z dvanástich detí. Z jej osláv sa tešia štyri deti, posledná žijúca 90-ročná sestra, desať vnúčat, pätnásť pravnúčat, ďalšia rodina a známi. Stovku oslávila už minulý týždeň. Najskôr omšou, potom na obede v hoteli. "To znam, to si pamätám," zavtipkovala Jožka, ktorá svojich hostí na párty privítala príhovorom, ktorý prečítala v sto rokoch bez okuliarov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
