Presnorili celý byt, po papučiach ani stopa. Zúfalstvo zachvátilo aj mňa. Mala som rozpísaný článok a priznávam bez mučenia, trpezlivosť na hľadanie my chýbala. V duchu som si povedala, musíme ísť na to systematicky. A tak som Ninke položila veľmi jednoduchú otázku. "Ninočka, a kde si mala papučky naposledy? "Na nôžkach," už so slzami na krajíčku odpovedala. Neudržala som sa a vybuchla smiechom. Zlatá. Logická odpoveď trojročného dieťaťa odhalila moju nesprávne položenú otázku. Ale neuveriteľne pobavila a odľahčila celú situáciu. Vzápätí sme jej domáce šľapky objavili uložené v taburetke.

Iné popoludnie. Ninky sa pýtam, čo mali na obed v škôlke. "Polievočku," odpovedala. "A akú?" vyzvedala som. "Dobu, boli v nej zemiačky a muka," vysvetlila. "Aha, zemiačky na kyslo ste mali?" skonštatovala som. "Nie, nomalne zemiačky to boli a muka," nedala sa Ninka. Premýšľala som, akú to polievku z múky a zemiakov mali, možno nejakú kašu, či niečo podobné. Znova som uplatnila systematický prístup a položila rozhodujúcu otázku. "Ninka, boli tam zemiačky a to druhé, čo tam bolo, akú farbu malo?" "Zemiačky a čevená mukva," už podráždene, výrazne artikulujúc odpovedala, zjavne nechápajúc moju nechápavosť. A v tom mi zaplo. "Jasné, to červené je mrkva, že?" vypadlo zo mňa. "No áno," vzdychajúc dodala. Dozvedela som sa nielen to, že mali na obed zeleninovú polievku, ale aj to, že muka môže byť niekedy aj mrkva a nie múka, že pochopiť dieťa je miestami heroický výkon a že systematický prístup niekedy nič nerieši.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš