Keď som pred šiestimi rokmi začal častejšie jazdiť autom, trielil som rýchlo. Ak niekto predo mnov išiel 80-kou, len desať kilometrov menej ako dovoľuje maximum, v duchu som na neho nadával. Ako len tak môže ísť, ani z voza ani na voz. Veď ja chcem ísť 90 a on ide pre mňa nepochopiteľnou 80-kou. Ak náhodu išiel 70-kou, to som už pochopiť nedokázal úplne a v duchu som na neho hromžil ešte viac.
Potom prišla veľká hospodárska kríza. Na benzíne bolo treba začať šetriť oveľa viac. Môj štýl jazdy sa totálne zmenil. Namiesto pôžitkov zrýchlenia ma začalo viac zaujímať ako pri jazde spáliť čo najmenej benzínu. Pocit radosti z rýchlosti vystriedala zábava zo získavania schopností, ako ušetriť čo najviac. Teoretické dopĺňanie vedomostí, s akým prevodovým stupňom pri akej rýchlosti a najmä praktické skúšanie. Na ceste, ktorú som používal pravidelne, som si našiel presné body, kde akú rýchlosť použiť, len aby nebolo treba šliapnuť na brzdu. Čo je inak jedna z najdôležitejších poučiek úspornej jazdy.
No a čo sa stalo. Teraz som to ja, kto ide pred iným autom 80-kou. Zavše sa zamyslím, či nadáva ten šofér teraz idúci za mnou. Čo tak asi na mňa hovorí? To isté, čo ja pred pár rokmi? Pre úplnosť chcem len upokojiť všetkých vodičov a dopravných policajtov, že v žiadnom prípade nejazdím úsporne na úkor bezpečnosti. Rovnako si nedovolím spomaľovať premávku. Tá 80-ka sa ale niekdy na pár metrov prihodí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
