BYSTRANY. V Bystranoch vládnu ľudia bez vyššieho vzdelania. Tretie volebné obdobie tu starostuje František Žiga (RIS). Pre Korzár priznal, že má len základné vzdelanie. Momentálne si ho dopĺňa externou formou.
Deviati poslanci - všetci z miestnej osady - sú nezamestnaní a poniektorí z nich tiež bez vzdelania. V obci žije 3 150 obyvateľov, z toho 70 percent je Rómov.
Belousovová príde do Bystrian
"Žiadame, aby obce a mestá mohol viesť len vzdelaný a bezúhonný starosta a taktiež, aby za svoje konanie v samospráve niesol trestnoprávnu zodpovednosť," povedali nám členovia občianskeho združenia, ktorí nás požiadali o anonymitu. Boja sa totiž o svoju bezpečnosť.
Bystranci listom oslovili všetkých predsedov politických strán, predsedu Národnej rady SR, premiérku, ministerstvá vnútra a spravodlivosti, Združenie miest a obcí Slovenska. Poniektorí politici im listom odpovedali a sľúbili osobnú angažovanosť v probléme.
Predsedníčka parlamentného výboru pre ľudské práva Anna Belousovová (nez., pôvodne SNS) Bystrancov pozvala na osobnú návštevu. "Sľúbila nám, že príde aj do Bystrian. Nazdávame sa, že obec nemôže viesť človek, ktorý je bez vzdelania. Veď rozhoduje o desaťtisícoch eur," povedali nám členovia združenia.
Bystranci poukazujú aj na nehospodárne nakladanie s verejnými peniazmi a na premrštený starostovský plat.
Pracujú len za večeru
Starosta vidí za snahami občianskeho združenia nespokojnosť jednotlivcov. Podľa neho v obci nie sú žiadne závažné problémy.
"Snažím sa spolupracovať so všetkými ľuďmi v obci. Plánoval som napríklad individuálnu bytovú výstavbu pre nerómskych obyvateľov. Nemá to však zmysel, pretože nikto by nemal záujem. Poslanci sú mi v mojej práci nápomocní, aj keď nie všetci majú vzdelanie. Vzdali sa dokonca aj svojich poslaneckých odmien, podávame im len v čase zasadnutia obecného zastupiteľstva večeru," povedal F. Žiga (na snímke).
Priznal nám, že noví poslanci mu odsúhlasili plat zvýšený až o 50 percent. Celkovo tak zarobí približne 2 677 eur. A to napriek tomu, že na Slovensku stále pretrváva finančná kríza a mnohé samosprávy sa rozhodli pre minimálne starostovské a primátorské platy. "Zaslúžim si takýto plat, obec sa rozvíja, napríklad škola," odôvodnil starosta.
Pôvodní obyvatelia sa z Bystrian sťahujú, v poslednom čase tu predali asi päťdesiat domov.
Čo hovorí politológ
Politológ Grigorij Mesežnikov sa domnieva, že zmena pasívneho volebného práva je v dnešnej dobe nereálna. Vyžadovať od kandidáta, aby bol vzdelaný, je jednoducho povedané nedemokratické: "Nutná by bola zmena v Ústave SR, na čo treba 90 hlasov v Národnej rade. Lenže niektorý nevzdelaný kandidát by sa mohol sťažovať na Európskom súde pre ľudské práva, a je dosť pravdepodobné, že by uspel."
Podľa Mesežnikova problém treba riešiť systémovo. "Treba zlepšiť školskú politiku v prípade rómskej menšiny. Je nemysliteľné, aby v 21. storočí bol niekto pologramotný," dodal politológ.
Poukázal na podobný problém v obci Richnava v okrese Gelnica, kde tamojší starosta z osady mal problém prečítať sľub. To, že obec riadi nevzdelaný starosta či poslanci, je podľa neho vizitkou voličov.
kar
Najznámejší starostovia
- Florián Giňa (SRK), Jarovnice (okres Sabinov), maturita
- Ivan Mižigár (nez.), Žehra (okres Spišská Nová Ves), základné vzdelanie, 4 triedy
- Vladimír Pokuta (RIS), Richnava (Gelnica), základné vzdelanie
- František Žiga (RIS), Bystrany (okres Spišská Nová Ves), základné vzdelanie
- Vladimír Sliško (SRK), Blatné Remety (okres Sobrance) - ukončil SOU
- Eduard Pompa (Smer-SD), Jurské (okres Kežmarok), stredná škola s maturitou
- Jozef Oračko (ĽS HZDS), Podhorany (okres Kežmarok), základné vzdelanie
- Gustáv Bačo (Most-Híd), Stráne pod Tatrami (okres Kežmarok), základné vzdelanie
- Mária Oračková (ĽS HZDS) Lomnička (okres Stará Ľubovňa), základné vzdelanie
r
Poznámka
Dokedy ich budeme rozmaznávať?
Podľa odhadov demografov o pätnásť rokov by Rómovia mali tvoriť desatinu populácie nášho štátu. Vraj ich bude viac ako pol milióna.
Žijú medzi nami, poniektorí obdivujeme ich folklór, iní sa zase pozastavujú nad ich spontánnym konaním a spôsobom života. Drvivá väčšina z nich má vzdelanie na jednom z posledných miest v hierarchii hodnôt.
Nevzdelaní jedinci však produkujú len rady na úradoch práce a vysávajú v podobe sociálnych dávok štátnu kasu. Je to jednoduchá matematika. Veľké balíky peňazí, ktoré plynú raz mesačne aj do osád, by štát mohol minúť, napríklad, na stavbu nových ciest, investovať do zmysluplných projektov.
Kým nevzdelaných bude u nás pribúdať geometrickým radom, nikdy z našej krajiny nebude bájna krajina mlieka a medu ani druhé Švajčiarsko.
Receptov, ako zmeniť Rómov, bolo už v našej krajine neúrekom. Peniaze z takých a hentakých fondov však skončili akoby v čiernej diere, u tejto menšiny nenastal žiadny progres k lepšiemu, skôr naopak.
Hoci na Slovensku máme a mali sme aj pravicové vlády, všetci sa doteraz k tejto menšine správali až extrémne ľavicovo. Rozmaznávame ich v takzvanom demokratickom náručí, staviame im zadarmo byty, úrad práce im prispieva na bývanie, ich deti majú ekonomické výhody v školách, ktoré by ich mali prilákať ku knihám a teda k vzdelaniu.
Stále len kopcovito nakladáme do vystrčených dlaní. Budujú sa komunitné centrá, školia sa rómski špecialisti z radov polície. Za všetkým sú peniaze, peniaze a znova peniaze. Takto to ide dlhé roky...
Súdny človek sa však pýta - dokedy? Čo a kto dokáže zmeniť situáciu v tejto ešte zatiaľ minorite? Budú to až občianske nepokoje či opatrenia, ktoré budú znamenať jednoznačné facky demokratickému zriadeniu?
Erika Karasová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
