Vidieť pri práci zdravotné sestry bol fakt zážitok. V nemenovanom meste v nemenovanej nemocnici, v ktorej sme boli prvýkrát, fešná čiernovlasá sestrička častovala hubovou polievkou pacientov rad radom. Mladá mamička s dvoma deťmi, červenajúc sa si vypočula krik sestričky na celú chodbu, že doniesla zlú zdravotnú dokumentáciu. Starší pacient si to zase zlízol, pretože meškal na príjem. Iná sestrička len ako automat vyjdúc z ambulancie vystrkovala ruku a takto prijímala výmenné lístky. Kamenná tvár, žiaden pozdrav...
Podobnú situáciu som zažila aj v nemocnici v krajskom meste. Človek by sa domnieval, že tie nervózne sestričky z dvoch rôznych miest sú rodné sestry.
Vďaka Bohu, že som zdravá, som si zase povedala, keď som sa v nedávnej minulosti vracala domov vlakom z Rakúska. Perón, kde stál rýchlik smerujúci na Slovensko, by som našla v nemecky hovoriacej krajine aj po slepiačky. Bolo tam totiž počuť našu ľúbozvučnú slovenčinu. Doslova armáda slovenských žien sa vracala domov z pracovných pobytov. U našich germánskych susedov opatrujú chorých dôchodcov. Aj nemocnice u našich západných susedov sú plné práve našich slovenských sestričiek. Nuž, vďaka vám, nervózne sestričky, že aspoň vy ostávate doma pri slovenských pacientoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
