Z jedného z regálov na nás hľadí presne taká istá škatuľa s názvom Pravé talianske pečivo, aké som pred pár dňami dostala ako darček. Ja som sa robila, akože nič sa nedeje, priateľ však mlčky púšťal paru a mala som pocit, že od zlosti strčí hlavu do mraziaku, aby vychladol.
Nuž čo, už nejaký ten rok sme súčasťou európskej rodiny a máme takmer všetko, čo aj naši západní susedia. Keď dnes cestujem do zahraničia, veruže poriadne dlho prešľapujem z miesta na miesto v tamojších obchodoch a tuho premýšľam, aký darček priniesť rodine, kolegyniam či kamarátkam. Aby to nevyzeralo, že kávu či víno som kúpila u nás v supermarkete za rohom.
Spomínate na porevolučné deväťdesiate roky? Akí sme sa ohúrení vracali z výletov zo štátov, ktoré dovtedy boli na druhej strane barikády? Mne osobne utkvela v hlave spomienka, ako som prvýkrát prechádzala po známej nákupnej ulici vo Viedni Mariahilferstrasse. Na trase dlhej štyri kilometre samé obchody. Pre Slováka naučeného na slovenský nákupný asketizmus to bol zážitok ako pre Alicu v krajine zázrakov.
Aj my Slováci máme už supermarkety, ulice nám brázdia drahé autá, hovoríme o dravom kapitalizme, v práci trčíme od rána do večera. Presne ako na Západe. Škoda len, že naše slovenské platy sa zatiaľ nevyrovnajú tým susedným zo západných štátov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
