Ráno som viezla synovca na železničnú stanicu, išli na školský výlet. Plán bol odviesť ho, vrátiť auto pred panelák a pokojne odkráčať k autobusu. Už od začiatku sa situácia odvíjala v neprospech môjho hodinového rozpisu. Vychádzajúc zo stanice, s plnou hlavou už pracovných myšlienok, usilujúc sa autobus aj stihnúť, som sa dostala do takpovediac nepríjemnej dopravnej situácie.
Bez mučenia priznávam, hneď som si ju neuvedomila. No za zvuku majákov mi to veľmi rýchlo pripomenuli dvaja páni. Na sekundy som si pripadala ako v akčnom filme. Po ich upozornení som vedela, že je zle. V zlomku sekundy sa mi hlavou odvíjal ten najhorší scenár. Poznáte ten pocit, keď sa hrešíte, že ste urobili hlúposť, ktorej sa dalo pokojne a bez námahy vyhnúť. V duchu som sa hrešila za školácku chybu, i keď nie celkom zmierená, no pripravená na najhoršie.
Pár sekúnd čakania na verdikt mi pripadalo ako večnosť. Páni si zatiaľ plnili svoje povinnosti naozaj profesionálne a tvrdím to bez akéhokoľvek zveličovania. Dokonca pridali čosi navyše, džentlmentský prístup. Ak mi niekto povie okrídlené klišé o vymretí džentlmenov, súhlasne neprikývnem. Nejakí sa predsa len nájdu, i keď je ich ako šafranu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
