Kvôli exekúcii sú účty obce zablokované, v tomto mesiaci spolu 23 zamestnancov nedostalo výplaty.
JAKLOVCE. Jaklovčania sa dostali do krachu kvôli neefektívnemu hospodáreniu v minulých rokoch. Bývalý starosta Marián Burkuš (Smer – SD) však pre Korzár uviedol, že necíti zodpovednosť za vzniknutú situáciu.
Nepoistili halu
Obec Jaklovce okrem iného doslova pohorela pri miestnom priemyselnom parku. Pracuje tu síce 140 ľudí, obec si však na výkup areálu aj na spolufinancovanie projektu zobrala pôžičku. Momentálne zostáva splatiť sumu vo výške 305-tisíc eur.
Z eurofondov využili ako vstupnú investíciu sumu vo výške 5 miliónov eur. Krátko nato jednu z hál však zachvátil požiar. Objekt však nebol poistený. Podnikateľ, ktorý halu po ničivom požiari opravil, svoju pohľadávku voči obci predal banke. Jaklovčanom teda vznikol ďalší dlh vo výške 540-tisíc eur.
Paradoxne, aby obec mohla plniť svoje záväzky voči banke, požičiavala si peniaze od spomínaného podnikateľa.
„Záležalo nám na tom, aby v priemyselnom parku čím skôr pracovali ľudia. Preto sme odovzdali do užívania aj neskolaudovanú halu. Z tohto dôvodu sme ju nemohli poistiť,“ objasnil bývalý jaklovský starosta, prečo nastala takáto situácia.
Splácať budú pätnásť rokov
Problémy majú Jaklovčania aj s nebankovými veriteľmi. Obec si v minulosti objednala investície, na ktoré nemala peniaze. Ide napríklad o opravu miestnej školy, opravy ciest, výstavbu čistiarne odpadových vôd a projektovú dokumentáciu na opravu miestneho kaštieľa. Jeden z podnikateľov riešil situáciu cez exekútora.
Preto sú dnes účty obce blokované.
„Aktuálne bankám obec dlhuje spolu 675-tisíc eur. Bohužiaľ, kvôli exekúcii nás banky požiadali o predčasné splateniu úverov. Viac ako 340-tisíc eur zase dlhujeme nebankovým veriteľom. Ide o sumu bez zmluvných pokút a úrokov z omeškania. Od začiatku roka sa nám podarilo vyplatiť dvom veriteľom a čiastočne aj tretiemu sumu 41,5-tisíc eur. Okrem toho sme vyplatili časť odstupného a nevyčerpanú dovolenku bývalému starostovi. Ide o sumu aj s odvodmi 8-tisíc eur, dlhujeme mu ešte 6-tisíc eur. Pri prísnom režime uťahovania opaskov dokážeme všetky dlhy splatiť v rozpätí dvanásť až pätnásť rokov,“ opísal nám aktuálnu situáciu súčasný starosta Pavol Kuspan (OKS).
Ako ďalej povedal, jeho snahou je, aby obec neskončila v nútenej správe. „Počas trvania exekúcie však máme minimálny priestor na konštruktívne rozmýšľanie,“ zhodnotil P. Kuspan.
Vinia jeden druhého
Korzár oslovil aj bývalého starostu Mariána Burkuša (Smer – SD). „Ak by som vyhral voľby, obec by sa uberala iným smerom. Plánoval som predať čistiareň odpadových vôd a z týchto peňazí vyplatiť podnikateľov. Okrem toho obec predala aj pozemky, na ktorých sa dnes stavajú slnečné elektrárne. Myslím si, že súčasný starosta mal urobiť viac preto, aby sa obec nedostala do nútenej správy. Počul som, že mal už osemkrát rokovanie s podnikateľmi a nikam do neviedlo,“ zaujal stanovisko.
Súčasný starosta sa však domnieva, že pomocnú ruku obci by mal podať jeho predchodca, pretože práve on Jaklovce dostal do tohto marasu. „Dvanásť rokov pracoval ako starosta, obec mu dávala prácu, ak mal teda pripravené riešenie, má minimálne morálnu povinnosť dať vedieť, ako to chcel riešiť,“ zaujal stanovisko P. Kuspan.
V obci Jaklovce žije 1 900 obyvateľov. Ako sa nám podarilo zistiť, aktuálne na Slovensku je v nútenej správe desať obcí a miest.
Fakty
Majetok by im rozobrali exekútori
Podľa metodickej príručky Ministerstva financií SR obec je povinná zaviesť ozdravný režim, ak celková výška jej záväzkov po lehote splatnosti presiahne 15 percent skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti. l Jaklovciam by však ozdravný režim nepomohol, pretože splatné a nesplatené záväzky sú až vo výške takmer 90 percent skutočných bežných príjmov obce.
„Nútená správa je pomoc štátu občanom, voči neschopnému vedeniu samosprávy, ktoré obec priviedlo do takéhoto stavu. Nútená správa nie je samoúčelová, štát riadi ekonomicky obec a riadi všetky finančné toky, inak by majetok obce mohli rozobrať veritelia a exekútori. Trvá dovtedy, kým sa obec nedostane do takzvaných normálnych čísel, čo môže trvať aj niekoľko rokov. Obec za ten čas nesmie vyrábať žiaden zbytočný výdavok,“ vysvetlil politológ Ivan Rončák.
kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš
