POPRAD. V O jeho účinkovaní mužstva seniorov v nedávno ukončenom ročníku možno vo veľkej miere diskutovať ako o úspešnom, hlavne vďaka výnimočne vydarenej odvetnej časti. V tej výkony zverencov pod taktovkou hlavného kormidelníka Vladimíra Lajčáka boli až nadmieru potešujúce, čo napokon potvrdilo aj výborné konečné umiestnenie v prvom kvartete tejto kvalitnej súťaže. O celkové zhodnotenie účinkovania popradského mužstva v tejto sezóne sme požiadali spomínaného kouča, ktorý sa výraznou mierou podpísal pod dosiahnutie úspechu v tejto pre mnohých náročnej sezóne.
Máte za sebou veľmi zaujímavú sezónu s neobvykle vydarenou odvetnou časťou, v ktorej ste potešili priaznivcov nielen predvedenými výkonmi, ale aj dosiahnutými výsledkami. Môžete vďaka tomu hovoriť o vašej maximálnej spokojnosti?
“Čo sa týka jarnej časti, tak určite áno. V jej priebehu sme sa prepracovali až na výbornú 5. priečku a celkovo sme získali 31 bodov. Navyše v tejto polovici súťažného ročníka sme skončili ako tretie najúspešnejšie mužstvo i napriek tomu, že nás po jeseni niektorí pasovali za jedného z kandidátov na zostup. To sa však určite nedá povedať o jesennej časti, v ktorej sme sa nie vlastnou vinou dostali do problémov. Za normálnych okolností sme však mali na to, aby sme od začiatku ročníka hrali aj o špicu tabuľky.”
Súťažný ročník vám priniesol akiste množstvo príjemných, ale aj ťažkých chvíľ. Ktoré boli pre vás tie najvýraznejšie?
“Priznám sa osobne, že príjemné som si s výnimkou posledných dvoch zápasov nevychutnával. Permanentné existenčné problémy oddielu v kombinácii s neustálym bojom o záchranu ma zbavili schopnosti tešiť sa aj v čase, keď sa nám darilo a predvádzali sme kvalitné výkony. Svetlými bodmi bol prístup hráčov k tréningovým jednotkám počas predprípravy, zimnej prípravy i súťažného obdobia. Netreba zabudnúť ani na postoj ľudí, ktorí nám v pravý čas podali pomocnú ruku. Tu musím spomenúť primátora mesta, majiteľa Vagónky, riaditeľov škôl, ktorí nás nechali trénovať vo svojich areáloch - pánov Bašistu, Koštialika, Szentpeteryho a rovnako majiteľa posilňovne Švikruhu a ľudí, bez ktorých trpezlivosti, finančnej či materiálnej pomoci by sme nemohli zorganizovať ani zimnú prípravu (Hrivko, Lumtzer, Kapsdorfer, Depta, T. Živčák, Svoboda, Panáček).”
Splnilo sa vám v tejto sezóne všetko, čo ste si pred jej začiatkom predsavzali?
“Musím povedať, že nesplnilo. To, čo som v nej zažil, by som si vôbec nevedel predstaviť ani v najhoršom sne.”
Čo považujete za kľúčový okamih, ktorý napokon dokázal vyvrátiť obavy z vypadnutia do najvyššej regionálnej súťaže?
“Predovšetkým víťazstvo v Humennom. Ak by sme v tomto nesmierne dôležitom súboji neboli vyhrali, “rozožrali” by sme sa vnútorne a nedokázali by sme zúročiť náš potenciál.”
Myslíte si, že terajšia sila kolektívu je odrazom zodpovednej práce pri výchove talentov v tomto klube?
“Zďaleka nie, pretože veľkú úlohu zohralo dopĺňanie vhodnými typmi hráčov z okolia i z iných oddielov. Ešte väčší význam mala viacročná kvalitná tréningová práca - tým myslím aj práca mojich predchodcov na postoch trénerov.”
V súčasnosti sa popradský futbal ocitol v slepej uličke. Veríte, že sa mu z nej podarí dostať čo najskôr von?
“Som o tom pevne presvedčený aj vďaka tomu, že o to v súčasnosti intenzívne bojujem. Spolu s prezidentom klubu Pavlom Šlosárom denne komunikujeme s ľuďmi disponujúcimi nielen istými finančnými prostriedkami, ale aj vzťahom k nášmu mestu a jeho obyvateľom. Dôležití sú aj tí, ktorí majú tento kolektívny šport radi a majú vzťah k serióznej a koncepčnej práci. Našťastie pre nás nám zatiaľ nikto z oslovených spoluprácu a pomoc neodmietol, čo je veľmi povzbudzujúce.”
Udrží sa podľa vás toto mužstvo pohromade i pre ďalší súťažný ročník?
“Momentálne zatiaľ neviem. Verím však, že títo hráči majú dostatok rozumu, aby dokázali posúdiť stav a súvislosti a pristupovali k futbalu naďalej tak seriózne ako doteraz. Určite však nikomu nebudeme brániť, ak svoju nastávajúcu kariéru bude vidieť niekde inde ako v Poprade. Treba však poznamenať, že na rozdiel od ostatných športových klubov v tomto meste chceme naďalej pracovať iba s vlastnými hráčmi, čo sa v nie jednom prípade osvedčilo v krízových okamihoch.”
Ako vnímate celkový vývoj a kvalitu tejto atraktívnej slovenskej súťaže?
“Táto liga sa oproti minulému ročníku v podstatnej miere skvalitnila a vyrovnala. Nebolo v nej totiž vyložene slabé mužstvo, ako rok predtým. Traja ambiciózni nováčikovia priniesli nový impulz i kvalitu, dobré boli aj všetky “B” tímy ligových celkov a taktiež aj ostatní súperi. Navyše, Podbrezová i Bardejov, ktorí súperili až do posledného kola o postup, spĺňali v odvetnej časti kritériá I. ligy.”
Čím na vás táto kvalitná a vyrovnaná súťaž, ktorá bola častokrát stredobodom pozornosti, zapôsobila najviac?
“V podstatnej miere neuveriteľne objektívnymi výkonmi rozhodcov. Žiaden z nich nám na domácej pôde nepomohol a ani nikto nás v jarnej časti vonku nepodrazil. Netvrdím, že sme boli vždy s ich verdiktmi spokojní, ale nikdy sme nevideli ich úmysel poškodiť nás, a to bolo pre mužstvo bez peňazí bojujúce o záchranu dôležitým atribútom úspechu. Kiežby si, hlavne mladí rozhodcovia, zachovali tento trend aj naďalej.”
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského regiónu nájdete na Korzári Spiš